[nggallery id=20] Dedinka Višnjićevo patrí do sriemskej Obce Šíd a leží vedľa rieky Bosut. Vôkol nej sa rozprestierajú Bosutské lesy. V dejinách sa toto osídlenie spomína už v roku 1275 pod názvom Gerekmezey. Vtiahnutím Turkov do Sriemu v 14. storočí
[nggallery id=19] Ostojićevo sa nachádza v Obci Čoka a je najsevernejšia osada vo Vojvodine obývaná Slovákmi. V historických prameňoch sa spomína v roku 1247 ako Szent Mikluš, neskoršie Tisza Szent Miklós (Potiský svätý Mikuláš). Dnešné jej pomenovanie je z obdobia
[nggallery id=18] Roku 1866 na území medzi dvomi riekami Tisou a Begejom vznikla nová osada – Eliesenheim. Prví obyvatelia boli Nemci. Tí však pre časté povodne v rokoch 1876 – 1877 zutekali a dedina zostala pustá, a roku 1883 sa
[nggallery id=17] Podľa historických údajov osada Silbaš patrí k starším sídliskám Báčky. Prvé písané doklady o Silbaši sú z dávneho roku 1263, keď sa spomína ako Szilbach vo vtedajšej Báčsko-bodrožskej župe. Prví obyvatelia sa zaoberali dobytkárstvom. Roku 1799 sa do
[nggallery id=16] Prvá zmienka o osade Čib (Čeb), čiže dnešnom Čelareve siaha do roku 1292. Pred 2. svetovou vojnou tu žili prevažne Nemci; po jej ukončení sa sem prisťahovali kolonisti, predovšetkým z Bosanského Petrovca a dedina dostala názov podľa národného
[nggallery id=15] Prvé písomné záznamy o svojráznej báčskej osade pochádzajú ešte z roku 1650, teda z obdobia, keď ešte bola pustatinou na majetku Janosa Gombloko Zsolnayho. Prví srbskí obyvatelia sa na komorský majetok nasťahovali roku 1690 a osadu si založili
[nggallery id=14] Dedina v južnom Srieme, kdesi na polceste medzi Belehradom a Šabcom v rámcoch širších, prípadne medzi Dečom a Kupinovom, alebo Bečmenom a Obrežom v rámcoch lokálnych. Je v nej 426 domácností s 1 393 obyvateľmi, z ktorých je
[nggallery id=13] Dedinu v súčasnosti známu najmä podľa znamenitých vinohradníkov a vinárov ovieva vôňa lesa a tráv južných svahov západnej časti Fruškej hory. V blízkosti sú tri turisticky atraktívne jazierka. Erdevík je najväčšia dedina v Obci Šíd. Roku 2012 tu žilo 3 316 obyvateľov: 2
[nggallery id=12] Pôvodnú osadu, predchodcu dnešnej Vojlovice, menom Marienfeld založili roku 1869 na nábreží Dunaja vysťahovalci z Hajdušice. Pre časté záplavy však život tam nebol možný a v dôsledku toho štátne vrchnosti, pod patronátom župana Torontálskej stolice grófa Jozefa Hertelendyho,
[nggallery id=10] Zreňanin je dnes najväčšie mesto v Banáte – administračné, hospodárske a kultúrne stredisko Stredobanátskeho obvodu. Skôr bol známy predovšetkým potravinárstvom. Dnes si však od niekdajších potravinárskych gigantov dobré meno zachovali iba Dijamant a Mlekoprodukt a čiastočne aj Žitoprodukt.
