S Marlonom McNeillom sme sa stretli vlani v pančevskej Elektrike, kde prišiel hrať s kolektívom zvukových experimentátorov MIR. Medzičasom sme sa zoznámili s tvorbou jeho skupiny Combineharvester a vydaniami jeho vydavateľstva A Tree In A Field Records, ktoré od roku 2002 uverejňuje nahrávky protagonistov novej
Sú rozhovory obsahovo sýte, v ktorých sa spolubesedníkom väčšmi páči byť na ceste než pri cieli. Sú aj tie iné. S hlavným kameramanom RTV Jozefom Maďarom sa možno celé hodiny baviť o tom, čo ho samotného celé roky výsostne baví:
Vyhodnotenie výsledkov 50. ročníka literárnej súťaže slovensky píšucich autorov do 18 rokov ohraničil dátum 11. – 12. jún 2015. V tomto termíne sa v Kežmarku stretli úspešní autori s organizátormi aj s porotcami na slávnostnom oceňovaní i na seminároch tvorivého
Z LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ Slovenský vojvodinský, čiernohorský a chorvátsky exilový básnik Daniel Pixiades sa narodil v Kysáči. Ukončil učiteľskú školu v Sombore. Ako učiteľ pôsobil v Seleuši, vo Velikom Gradišti, v Kulpíne, v Sriemskych Karlovciach, v Starom Bare a v Sutomori,
Ďalší, v poradí štvrtý šperk pribudol na sklonku februára do edície Ramsarské lokality Vojvodiny. Ako aj tie tri predošlé: Obedská bara, Slané Kopovo a Cárska bara, i ten najnovší s názvom Labudovo okno vznikol v prvom rade vďaka úpornosti, verve
Znova je tu jar, prílev životnej miazgy, očarenie peknotou. Krása prišla! (Tak znie v preklade meno egyptskej kráľovnej Nefretete.) O zvodoch krásy sa vedelo odjakživa, zrejme už rajské jablko muselo byť dokonalé. Dionýzios Areopagites, žiak sv. Pavla a prvý aténsky
Fragment a talent. A osobnosť mnohorakých záujmov a početných životných skúseností, čo zjednodušene možno vystihnúť pojmom multimediálny umelec. Lebo Vladimír Labát Rovnev je aj sochárom, aj maliarom, aj hudobníkom, aj skladateľom, aj dizajnérom, aj básnikom, aj ilustrátorom, aj mysliteľom… Je majiteľom úctyhodnej
Pokúsime sa tentoraz úplne stručne predstaviť čitateľom Hlasu ľudu (a milovníkom krásnej literatúry) troch autorov. A pritom upozorniť na ich knihy, z ktorých dve iba nedávno uzreli svetlo sveta. Ide o knihy poézie Miroslavy Dudkovej a Jána Tazberíka, kým autorkou tretej knihy je novosadská
(Ján Čajak: Dejepis Slovákov. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2014) Dejiny Slovákov sú a boli lákavou témou na skúmanie nielen pre historikov, ale aj pre také významné historické osobnosti, akou bol Ján Čajak. Výsledkom Čajakovho výskumu bola kniha Dejepis Slovákov,
Keď sa rok chýli ku koncu, pred čitateľov sa dostávajú naše tradičné ročenky, ktoré pookrejú dušu a spríjemnia voľné chvíle a dlhé zimné večery a zároveň sa v nich oboznámia s celoročnou činnosťou, čiže kronikou nášho národného života. NÁRODNÝ KALENDÁR (Národný kalendár na
