Nové divadlá vo vynovenej sieni

Aj keď ide o tematický festival, 19. ročník festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA) má niekoľko príznačností. Začal sa a aj doznie v marci, i keď doposiaľ prebiehal presne podľa stanovených pravidiel, kde sa píše, že sa „organizuje v posledný marcový, prípadne aj v prvý aprílový víkend, ak je súťažných predstavení viac ako šesť“. Prihlásených predstavení je aj teraz viac ako šesť, teda festival bude dvojvíkendový, a divákov to môže iba tešiť, lebo si na jarné divadelné hody v Pivnici už celkom zvykli. A od piatka 22. marca, keď slávnostne začali tohtoročné 19. Dni Janka Čemana, si zvykajú aj na zrenovovanú veľkú divadelnú sieň. Až na stoličky v hľadisku, ktoré si ešte pýtajú zmenu, všetko vonia novotou, a hlavne je tu teplo. Organizátorom festivalu – členom Ochotníckeho divadla Janka Čemana – je iste teplo i okolo srdca, lebo verných divákov je stále za plnú sálu. Teší to aj hercov a je im to vzpruhou na dosahovanie čím lepších výkonov. Ich úsilie, ale aj nové predlohy a celkový dojem zo súťažných predstavení hodnotí sčasti vynovená posudzovacia komisia, v ktorej sú tohto roku: Zuzana Tárnociová, Zuzana Týrová a Vladimír Valentík. Budú mať veru dosť práce, lebo druhý festivalový polčas začal už vo štvrtok 28. marca a do nedele je na repertoári sedem súťažných predstavení…

Tohtoročné Dni Janka Čemana sa začali tradičným literárnym večierkom Vítanie jari s knihou v sieni Klubu poľnohospodárov. Celkom primeraný štart, lebo ako pripomenul riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík, „predvčerom bol prvý jarný deň, včera Svetový deň poézie a dnes sa začína DIDA“. Predstavovanie minuloročnej knižnej produkcie SVC vyústilo do premiér kníh pivnických autorov Víťazoslava Hronca (kniha esejí Viacrukosť poézie) a Jána Salčáka (poéma To čo sa vo mne o mňa chvie), ktoré sú „osobitným prínosom našej slovenskej tradícii“. Na tomto predfestivalovom stretnutí dostali síce svoje miesto všetkých 20 vlani vydaných titulov v SVC, ktoré si aj tentoraz záujemcovia mohli aj kúpiť, ale v popredí zostala poézia. Tú si pivnickí autori sami čítali, resp. predniesli. Bolo tu cítiť aj divadlo: nielen zo scénického prejavu J. Salčáka, ale i vďaka skutočnosti, že práve táto jeho poéma bola už inscenovaná a zaradená pred niekoľkými rokmi práve do repertoáru festivalu DIDA.

 

PIATOK 22. MARCA: OTVORENIE FESTIVALU A PIVNICA

Slávnostné otvorenie 19. festivalu DIDA vo vynovenej divadelnej sále v už spomenutý piatok 22. marca sa nieslo v znamení podnetných a posmeľujúcich slov. Divákov, protagonistov slovenského divadelného ochotníctva a organizátorov po príhovore Jána Kmeťka, predsedu OD Janka Čemana, z javiska oslovili Dragan Srećkov, námestník pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie, a PhDr. Augustín Jozef Lang, CSc., riaditeľ teritoriálneho, kultúrneho a informačného odboru Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pán Lang Slovákom vo Vojvodine preniesol pozdravy aj od Slovákov z Argentíny, ktorí pri nedávnej návšteve Bratislavy zdôraznili, že až na 50 percent majú slovenské korene rovno vo Vojvodine. V mene ÚSŽZ, ktorý finančne podporil toto podujatie vojvodinských Slovákov a renovovanie divadelnej sály a predsiene, zaželal všetkým bohaté kultúrne zážitky, pokoj v duši a lásku v srdci. Podobnými štedrými slovami vzápätí festival otvorila Miroslava Šolaja, vedúca oddelenia spoločenských činností Obce Báčska Palanka, lebo pod patronátom obce prebieha aj 19. ročník tohto tematického divadelného festivalu. J. Kmeťko privítal aj ďalších hostí zo spoločenského, mediálneho a politického života a spomedzi všetkých najdlhšiu cestu do Pivnice absolvoval i PaedDr. Igor Kováč, hovorca a vedúci kultúrneho a informačného oddelenia ÚSŽZ v Bratislave.

Česť prví vyskúšať javisko 19. festivalu DIDA pripadla práve domácim ochotníkom – členom OD Janka Čemana. Divákov oslovili komédiou J. B. Poquelina Moliéra Doktorom proti svojej vôli v réžii Jána Kmeťka. Trinásťčlenný osvedčený herecký tím spolu s režisérom si zvolil starú, ale stále aktuálnu predlohu o chamtivosti, pretvárke, chuti po moci a peniazoch. Skvelý Jaroslav Šimon v úlohe zmanipulovaného doktora udával priam profesionálny tón predstaveniu a aj tejto inscenácii predpovedáme veľa repríz.

 

SOBOTA 23. MARCA: MAĎARSKO A PADINA

V druhý festivalový deň ako prví vystúpili divadelníci z Maďarska. Divadlo Vertigo pri Celoštátnej slovenskej samospráve predviedlo veselohru Naša mamička autora V. H. Vladimírova v réžii Bibiany Budaiovej. Ide o fašiangový žart v jednom dejstve, ktorý sa zakladá na jednoduchom príbehu medzi manželmi, ktorých šťastie rušia dve jazyčnice, bojovníčky za práva žien, a to prostredníctvom chyžnej Cecilky. Zaujímavosťou tohto predstavenia je, že na scéne bola živá hudba, vďaka ktorej sa divák mohol dostať do obdobia, v ktorom sa dej odohráva, čiže na začiatok 20. storočia.

Vo večerných hodinách sa obecenstvu predstavilo Padinské ochotnícke divadlo Nová scéna a Dom kultúry Michala Babinku z Padiny. Zahrali tiež komédiu, a to pod názvom Zoznamka autorky Adriany Krúpovej. Ako nám režisér Janko Hološ prezradil, v Padine nacvičujú prevažne hry súčasných slovenských autorov. Téma ho ihneď zaujala a po prečítaní textu sa zaraz dali do nacvičovania. Spolupráca s herečkami je výborná, lebo sa  vraj už dlho poznajú. Ide o hru, v ktorej sa čerpá humor z načrtnutia kontrastných typov žien. Podnikateľka v oblasti získavania slimačieho kaviáru z vlastnej slimačej farmy nahovorila svojho muža, aby založili zoznamku na internete, kde by rozvíjali svoj biznis. Z toho sa ďalej rozvíjali komické situácie, ktoré jej manžela privádzali do pokušenia s neznámymi ženami.

 

NEDEĽA 24. MARCA: LALIŤ A NOVÝ SAD

Nedeľné predstavenia priniesli obecenstvu ďalšiu dávku humoru. Predstavenie Jana Hrubíka Tango miliardo Ochotníckeho divadla Michala Benku-Uču pri KUS Štefánik z Lalite a v spoločnej réžii vrátilo väčšinu obecenstva do neblahých 90. rokov a čias hyperinflácie, keď obyčajný človek okrem s každodennými problémami musel zápasiť aj s čoraz menšou, takmer žiadnou, hodnotou dinára a každodenným rastom nemeckých mariek. Lalitskí ochotníci verne podali život sedliackej rodiny, rozličné názory otca a syna ohľadom spravovania domácnosti a prípad dcéry jedináčky, ktorá odišla študovať do Nového Sadu, a po troch mesiacoch sa vrátila domov tehotná. Či  kvôli nárečiu popretkávaného „jemným vulgarizmom“, alebo obsahu, ktorý divákov vrátil do nedávnej minulosti, predstavenie Tango miliardo vyvolalo búrlivý potlesk.

Keďže sa predstavenie Pohreb Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína neuskutočnilo – odročené bolo pre zdravotné problémy herečky, a zahrané bude v sobotu 30. marca o 17. hodine – po takmer trojhodinovej prestávke na divadelné dosky vystúpili herci divadelnej sekcie SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu. Veselohra Láska alebo niečo iné… autora Jana Hrubíka a režiséra Rastislava Zorňana predkladá spôsob života aradáčskej rodiny, v ktorej ženy až chorobne sledujú seriály a hlboko prežívajú životy hercov. Jedna časť rodiny Ďura Cesnaka, v dedine známeho ako Sulejmana Veľkolepého, život prežíva pri seriáloch, tá druhá časť sa aj zaujíma o otca Ďura a samotný Ďuro je alkoholikom a pijatika ho privedie na posmech celej dediny. Aj toto predstavenie potvrdilo, že publikum má rady komédie. Možno sa niektorí aj stotožnili s úprimným stvárneným hercov, no jedno je isté – obecenstvo aj týchto hercov odmenilo bohatým potleskom.

Anna Francistyová, Kvetoslava Imreková a Jasmina Pániková