POĽNOPOLITIKA V EÚ: Najčastejšie kladené otázky (1)
pripravila: Ľubica Sýkorová
V Európskej únii vidiecke oblasti zaberajú viac ako 77 % územia únie, z toho 47 % pripadá na poľnohospodársku pôdu a 30 % na lesy. Na vidieku býva približne polovica obyvateľov EÚ (poľnohospodári a iní obyvatelia). Poľnohospodárstvom sa na plný pracovný úväzok zaoberá 12 miliónov ľudí. Spolu s agropotravinárskym sektorom, ktorý vo veľkej miere z dôvodu zásobovania od poľnohospodárstva závisí, tieto odvetvia predstavujú 6 % hrubého domáceho produktu (HDP) únie, 15 miliónov podnikov a 46 miliónov pracovných miest.
AKÉ DRUHY POĽNOHOSPODÁRSKYCH PODNIKOV EXISTUJÚ V EÚ?
V EÚ sa môžeme stretnúť s mnohými druhmi poľnohospodárskej výroby, či už intenzívnym, tradičným alebo ekologickým poľnohospodárstvom. Príchodom nových členských krajín zo strednej a východnej Európy sa táto rozmanitosť v EÚ ešte viac zvýšila. Pre Európu sú typické rodinné farmy, ktoré sa často dedia z generácie na generáciu. V EÚ je 12 miliónov poľnohospodárov, pričom na jednu farmu pripadá v priemere 15 hektárov pôdy. Na porovnanie – v Spojených štátoch amerických v poľnohospodárstve pracujú necelé 2 milióny ľudí, pričom rozloha jednej farmy dosahuje v priemere 180 hektárov.
PODPORUJE EÚ NEJAKÝ EURÓPSKY MODEL POĽNOHOSPODÁRSTVA?
Áno – cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky je potravinová bezpečnosť (v kontexte zmeny klímy) a presadzovanie udržateľného a vyváženého rozvoja všetkých vidieckych oblastí v EÚ, teda aj oblastí s ťažkými výrobnými podmienkami.
Takéto poľnohospodárstvo musí spĺňať viaceré funkcie. Je potrebné, aby zodpovedalo potrebám občanov v oblasti výživy (dostupnosť, cena, výber, kvalita a bezpečnosť), chránilo životné prostredie a poľnohospodárom umožnilo, aby sa svojou činnosťou uživili. Zároveň však musia byť zachované vidiecke spoločenstvá a charakter krajiny, pretože sú cennou súčasťou európskeho dedičstva.
Podľa politickej dohody z júna 2013 sa v spoločnej poľnohospodárskej politike bude od roku 2014 ešte viac zohľadňovať rozmanitosť európskeho poľnohospodárstva.
ČO JE TO SPP?
Spoločná poľnohospodárska politika pomáha európskym poľnohospodárom uspokojiť potreby 500 miliónov občanov. Jej hlavnými cieľmi je zaistiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov a zabezpečiť stabilné a bezpečné zásobovanie potravinami za dostupné ceny. SPP od svojho vzniku v roku 1962 prešla bohatým vývojom, ktorý ďalej pokračuje. Reforma z júna 2013 sa zameriava na tri priority: udržateľná produkcia potravín; udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi; podpora vyváženého rozvoja vidieckych oblastí v celej EÚ.
(zdroj: www.youtube.com)
KTO SPP RIADI?
Európska komisia pri príprave svojich návrhov spolupracuje s celým radom zainteresovaných strán (najmä prostredníctvom mnohých poradných skupín). O legislatívnych návrhoch komisie ďalej rozhoduje Rada ministrov poľnohospodárstva všetkých členských krajín EÚ a Európsky parlament. Za každodennú realizáciu SPP zodpovedajú členské štáty. Dôležitou úlohou Dvora audítorov Európskej únie je dohliadať na to, ako sa prostriedky vynakladajú.
AKO SA PROSTRIEDKY VYUŽÍVAJÚ?
Finančné prostriedky SPP sa vynakladajú troma rôznymi spôsobmi:
1. Podpora príjmov poľnohospodárov a udržateľných poľnohospodárskych postupov – vyplácanie priamych platieb je podmienené dodržiavaním prísnych európskych noriem týkajúcich sa bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, ako aj zdravia a dobrých životných podmienok zvierat. Tieto platby v plnom rozsahu financuje EÚ a predstavujú približne 70 % rozpočtu SPP. Podľa reformy z júna 2013 sa 30 % z priamych platieb viaže na dodržiavanie udržateľných poľnohospodárskych postupov s priaznivým vplyvom na kvalitu pôdy, biodiverzitu a celkovo na životné prostredie. K takýmto postupom napríklad patrí diverzifikácia kultúr, udržiavanie trvalých trávnych porastov či udržiavanie ekologických zón v rámci hospodárstiev.
2. Opatrenia na podporu trhu – napríklad v prípade, že nepriaznivé klimatické podmienky destabilizujú trhy. Tieto platby predstavujú menej ako 10 % z rozpočtu SPP.
3. Opatrenia na rozvoj vidieka – opatrenia na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov a zvýšenie ich konkurencieschopnosti s dôrazom na ochranu životného prostredia, diverzifikáciu aj smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam a životaschopnosť vidieckych spoločenstiev. Tieto platby sú spravidla viacročné, sčasti sú financované členskými štátmi a tvoria približne 20 % z rozpočtu SPP.
Uvedené tri typy pomoci sú úzko prepojené a musia byť riadené jednotným spôsobom. Napríklad priame platby znamenajú pre poľnohospodárov pravidelný príjem, súčasne sú aj odmenou za poskytovanie toho, čo nazývame environmentálne verejné statky. Opatrenia na rozvoj vidieka zas prispievajú k modernizácii poľnohospodárskych podnikov, súčasne však podporujú diverzifikáciu činností vo vidieckych oblastiach.
