Sila vetra a Veľkej noci

V predvečer našich najvýznamnejších cirkevných sviatkov hladina slovenského spoločensko-politického mora v našej krajine sa prudko rozvírila. Znovu.

Tak tomu bolo aj pred Vianocami, a tak je tomu aj teraz pred Veľkou nocou. Diskusné ostrie niektorých členov reprezentačnej inštitúcie Slovákov v Srbsku sa zo zasadnutia na zasadnutie vyostruje. Niekedy odôvodnene, inokedy zbytočne a prehnane, bez podkladov a – bez základnej kultúry.

Tú začiatkom týždňa akoby nemala ani búrka, ktorá zasiahla niektoré časti Vojvodiny a narušila pokojný spánok mnohých obyvateľov. Zdá sa, že prírodné silné vetry nezapríčinili väčšiu materiálnu škodu. Iba že posilnili negatívne dojmy z manierov niektorých členov NRSNM, ktorá v ten istý deň zasadala a verejnosti ešte raz ukázala, že zásady slušného a produktívneho dialógu nie vždy konzumuje. Hoci neraz majú aj poznámky voňajúce kritikou, ktorá môže byť dobrým smerovníkom k prehodnocovaniu určitých krokov aktérov naších spoločenských dianí.

No slušnosť – ta až príliš často chýba. Rovnako ako v našom menšinovom parlamente, tak aj v republikovom, ba dokonca na každom kroku všedným dňom sa s týmto pojmom niekedy zriedka stretávame. Zabúdame, že aj zdvorilosť má byť atribútom, ktorým sa odlíšime od iných živých stvorov na planéte…

Možno práve obdobie veľkonočných sviatkov môže viesť k duchovnému pokoju a náprave všeľudských prešľapov, akým je aj strata zdvorilosti.

Kultivovnému správaniu sa učíme v rodine, v tej základnej spoločenskej bunke, ktorá už aj sama má naštrbené steny. Možno rodinné stretnutia posilnia v nás túžbu záchraniť základné ľudské hodnoty a mravy pred smrťou. Tak ako každú jar, život v podobe nových púčkov na holých konároch stromov víťazí nad smrťou, pokúsme sa teda zvíťaziť aj my nad prenikaním zlej krvi a nemravných spôsobov medzi nás, Slovákov. Predĺžme tak život slovenského menšinového spoločenstva, ktoré, uznáte, má už príliš veľa rán, na ktoré potrebuje skorocelové balzam. Už je zvrchovaný čas…

Vladimíra Dorčová-Valtnerová