Sny v obrazoch

VÝTVARNÍCTVO

Je originálny, optimistický a obrazný. Už roky nám ponúka obrazy súčasnosti a predobrazy (možnej) krajšej budúcnosti. Ukazuje možnosti a cesty, ktorými by sme sa mali a mohli uberať. Umne a vynaliezavo, pôsobivo a mnohotvárne naznačuje, že hľadať zmysel a krásu života treba predovšetkým v láske. Z obrazov Pavla Hajka sa možno riadne namaškrtiť náladou, krásou a pohľadom: na hru, symbol, farbu, kohúta, ženu, oblohu, erotiku, výjavy sexu…

Prezrádza, že retrospektívna výstava k dvojnásobnému jubileu: životnému a tvorby, ktorá práve prebieha v Národnej banke Srbska, je súbežne začiatkom a koncom. Bodkou za jednou a štartom ďalšej fázy hľadania.

– Už sú tu náznaky nových tém, nové techniky. Človek ako chodí, tak sa stále učí: vždy objavíme čosi nové, azda modernejšie, čo možno využiť, – vyzdvihuje, aby s úsmevom pridal: – Maliari stále kradnú jeden od druhého.

Žiak Martina Jonáša, taktiež pokračovateľ v jeho diele.

– Keď som bol mladý a začal som kresliť, nevedel som, čo to je. Tak som zobral obrazy a odišiel k Martinovi Jonášovi s otázkou: Pán majster, povedzte mi, čo to je: je to insita alebo nie je? Nepovedali nič, až na to: Paľko, vieš čo, ty ďalej rob, ako robíš, a bude to. Zrejme sa mu moja tvorba páčila. Usúdil som podľa toho, že keď ho známe osobnosti od nás a zo sveta navštevovali, často im pripomenul: Choďte si aj tohto chlapca obrazy pozrieť…

Znalec jeho diela Dragan Milenković si všíma, že Hajkove obrazy nie sú jednoduché. Lebo on má zmyslel pre detaily, pre rozprávku a väčšina jeho malieb má veľa vedľajších príbehov, častých a príznačných pre japonských umelcov erotických grafík šunga z neskorého stredného storočia. Sú to v podstate dobre zladené kompozície.

– Pavel Hajko je jedným zo zriedkavých maliarov, ktorý krásu života dokázal takýmto spôsobom predstaviť, zasielajúc pritom odkaz, že sú láska, krása a umenie tým, čo môže zachrániť tento svet… – prízvukuje i guvernérka NBS Jorgovanka Tabakovićová, naznačujúc, že ide o svojrázne sny v obrazoch.

Vedomý si toho, že vyčerpať komplikovanú problematiku vzťahov seba a okolia, synergetiky a chaotiky, je úlohou v podstate nemožnou, Pavel Hajko po všetky tie roky za sebou a dnes skôr naznačuje, kde pramení veľtok, ktorý aj jeho hľadanie nesie. Je prednostne v ňom samotnom, manifestujúc sa významným prepojením tvorivej usporiadanosti a mysle plnej rozletu, obsahujúcej mnohé aspekty harmonickosti a krásy.

Údiv narastá pritom ako to dokáže robiť: vždy inak, aj keď sú to neraz variácie známej témy. Lebo ide o do virtuozity dovodenú zručnosť, nevyčerpateľnú tvorivú invenciu, okázalú pestrosť, farebnosť a dekoratívnosť, o osobné, vyhranené a vybudované reflexie z viacerých strán, vkomponované do približne dvetisíc obrazov, koľko odhaduje, že ich dodnes namaľoval.

Každý z nich je v podstate unikátny, nezuniformovaný, svojrázny a harmonický. A v každom z nich sa inšie zrkadlia premeny, čosi jeho, ale i naše, známe a blízke, plné paralel a kontrastov, taktiež večných tém, hýbajúcich človekom od nepamäti.

Oto Filip