Závislosť ako taká

18.jún 2020

Závislosť ako taká

Dobrý deň, dobrí ľudia.
Často sme mohli počuť: Čo si mám počať s manželom, neraz s manželkou, so synom? Zlé je to, nedobré u nás, rodina trpí…
Áno, našou témou je – závislosť ako taká. Závislosť, ktorej je, žiaľ, v tomto odcudzenom období čoraz viac.

Závislosť od drog, alkoholu, hazardných hier a v poslednom čase aj od internetu, mobilných telefónov… Následky sú najčastejšie zanedbané deti alebo partner/partnerka, neraz – zanedbané príjmy, zanedbaná domácnosť, celý dom, ohrozené samotné manželstvo… Niekedy stúpame do závislosti akoby zo žartu, zo zvyšku „voľného času“, a najčastejšie zo zúfalstva, nevedome – keď už pochopíme, že nieto cesty späť. Že je ohrozené naše zamestnanie, naše prostredie a neraz aj samotný náš život.

Najťažšie je to, keď sú ohrozené mladé životy našich detí.
Čo sú návykové choroby? Možno niekto povie: Dobre to vieme, predsa nikdy nie je na odhodenie počuť, čo je v tejto oblasti nového. Aké sú spôsoby a metódy ukončenia alkoholizmu, drogovej závislosti, hazardných hier. Pretože sa o tom dnes hovorí len zriedka, iba ojedinele, keď sa niečo stane, a v médiách sa len málo hovorí o liečbe, metódach a spôsoboch liečby závislosti.

Môžeme potom uzavrieť túto časť nášho rozhovoru, že nezáleží na tom, aká je situácia v krajine, pretože sme zvyčajne viazaní na skutočnosť, že situácia v krajine je zlá, takže nezamestnaní mladí ľudia nevedia, čo majú robiť s voľným časom, so sebou… Sú krajiny – bohaté, chudobné, zriadené – nezriadené… takže to nie je len zlá situácia, ak vezmeme príklad z iných krajín, kde je všetko pod kontrolou a kde nie sú žiadne problémy. Čo to je, je to zvedavosť, je to nuda, existuje nejaký dôvod, nielen nezamestnanosť, nielen zlá situácia v krajine? Predstavte si, koľko je tu v našej krajine závislých – 24-tisíc je registrovaných narkomanov a 1 000 z nich sú v aktívnej liečbe. Predpokladám, že je to na úrovni celého Srbska a všetkých tých kliník a nemocníc, ktoré existujú.

Preto nehaňme svoje deti, že sa podobajú na nás.
Bohatí sme vtedy, keď sme spokojní a šťastní s tým, čo máme – zdravie najčastejšie. Od útleho veku treba bojovať o vysoké ideály.
Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.