Menej známe dejiny hardrocku: Foghat

Skupinu roku 1971 v Londýne založili traja dovtedajší členovia bluesrockového bandu Savoy Brown (okrem spomenutého Rogera Earla boli to gitarista a spevák „Lonesome“ Dave Peverett a basgitarista Tony Stevens), ku ktorým sa pridal slajdgitarista Rod Price (ex Black Cat Bones). Po uzavretí zmluvy s americkým vydavateľstvom Bearsville Records Foghat sa presťahovali do USA, a tak sa v danom období fakticky stali americkou skupinou.

Na svojom prvom albume ponúkli solídnu zmes štýlov bluesrock, boogie a hardrock a okrem vlastných kusov tiež nahrali spracované piesne autorov, akými boli Willie Dixon, Chuck Berry a Andre Williams. Piesne z albumu sa premietali v rozhlasových vysielaniach a úvodný kus I Just Want to Make Love to You sa dostal medzi prvých 100 na zozname Billboard, čím si skupina získala slušnú reputáciu.

Ďalšie vydania Foghat zo 70. rokov priniesli skupine vzrastajúcu popularitu a tirážou dosahovali zlatú až platinovú úroveň. Na piatom albume Fool for the City (1975) sa nachádza pieseň Slow Ride, ktorá sa stala ich všeobecne najznámejšou skladbou, zaradená bola medzi najlepšie hardrockové piesne podľa výberu hudobnej televíznej stanice VH1 a dodnes bola použitá vo viacerých filmoch, seriáloch a videohrách.

Koncertný album Foghat Live (1977) bol nahraný v New Yorku a počtom predaných kópií (vyše dvoch miliónov) dodnes zostal najúspešnejším vydaním tejto skupiny. Na albume Stone Blue (1978) Foghat spolupracovali so známym zvukovým producentom Eddiem Kramerom, ktorý vtedy už mal za sebou spoluprácu s takými menami, akými boli Jimi Hendrix a Led Zeppelin.

Začiatkom 80. rokov začala klesať popularita Foghat, čo sa prejavilo v slabšom predaji albumov, a malo to za následok aj rezignáciu niektorých členov a častejšie zmeny v zložení skupiny. Vydania z tohto obdobia sa vyznačujú trochu inakším zvukom vzhľadom na albumy zo 70. rokov, ako aj občasným použitím takých nástrojov, akými sú saxofón a fúkacia harmonika. Na vydaní In the Mood for Something Rude (1982) nahrali skladby viacerých bluesrockových, R&B a funkových hudobníkov, medzi inými aj jednu pieseň Jamesa Browna (And I Do Just What I Want) vo furióznej boogie-rockovej podobe.

Roku 1984 skupina prestala s činnosťou a Dave Peverett sa vrátil do rodného Anglicka. Roger Earl síce pokračoval medzičasom koncertovať s inými hudobníkmi, ale k znovuzrodeniu Foghat dochádza roku 1993, keď sa po dlhšom čase dali dokopy štyria pôvodní členovia skupiny (Peverett, Earl, Price a Stevens) a nahrali comebackový album Return of the Boogie Men (1994).

Novým spevákom a gitaristom Foghat (po Peverettovej smrti roku 2000) sa stal Charlie Huhn, ktorý predtým hrával s Tedom Nugentom a bol členom skupín Humble Pie a Victory. Nasledoval album Family Joules (2003), niekoľko koncertných vydaní a ďalšie dva albumy nahrané v štúdiu: Last Train Home (2010) a Under the Influence (2016).

Na rozdiel od Charlieho Huhna, ktorý odišiel do dôchodku v januári 2022, neúnavný Roger Earl už ohlásil prípravu nového albumu Foghat.