„Vydávajú byty…“
O slovese vydať (sa) a nedokonavej podobe vydávať (sa) zdá sa nám, že všetko vieme. Vydať je dostať zo seba: zem vydá úrodu, vydať zo seba všetku silu; nevydal hláska. Aj odovzdať do rúk, do vlastníctva či dať do moci: vydať
Späť na domovskú stránku
JazykOmyly
V nasledujúcej časti ja sprevádzam…
Určite ste sa dovtípili, že konštatácia v titulku nie je nič iné len svojrázna slovná hra, či úvod na vysvetlenie slov nasledujúci a sprevádzať. Nie náhodou sú zaradené spolu, i keď nemajú ani z gramatického hľadiska, ani z významového nič
Zase pozdíš, všetko viac mi to vadí!
Ak vás náhodou niekto takto skritizuje, dá vám proste najavo, že mu lezie na nervy vaše neustále meškanie, nerobte si z toho ťažkú hlavu. Naskutku ho zaskočte otázkami, čo mu to vlastne znamená, a ako to hovorí, keďže ani jedno,
Zlato moje, ako si?
Koľkokrát ste, či pri náhodnom stretnutí, či pri stretnutí s dôverným blízkym alebo pri vyjadrovaní citového, resp. vôľového vzťahu, vyslovili túto zdvorilostnú frázu: „Zlato moje, ako si?“ Nespočetnekrát, všakže! Vplyv prostredia aj pri tejto vetnej konštrukcii urobil svoje. Pre nás
Pekná je tá „svetlá“ farba
Svojráznym špecifikom nás tunajších Slovákov je aj pekná „svetlá“ farba. Obľúbené sú nám „svetlé“ blúzky, „svetlé“ tričká, lebo sú k tomu aj elegantné. Aj „svetlá“ farba na domoch sa nám páči. Dokonca „svetlá“ farba je slovenská. A čo vskutku prídavné
Na „odvratné“ lieky sme „odporní“?
„Na sirupy, lieky alebo epidémie sme už odporní, porasty ozimín sú na mráz odporné, včely sú odporné na choroby…“ My dolnozemskí Slováci tomuto rozumieme, ale aké prídavné meno v spisovnom jazyku v tejto súvislosti použiť?! V slovenčine prídavné meno odporný
Dvere zapravíme, či zamkneme?
Keď kľúč v zámke otočíme, čo vlastne urobíme?! My tomu nepovieme inak, len že dvere „zapravíme“. Ale či ich skutočne zapravíme, a čo tým slovesom označujeme, pozrime sa do slovníka, aké významy majú slovesá zamknúť a zapraviť. A potom sa
Žeby rúrami prúdila krv a cievami tiekla voda?!
Pre „odborníkov“, ktorým ale spisovná slovenčina neleží pri srdci a srbské a slovenské prešľapy ešte ako vedia použiť „v tom správnom znení“, je také samozrejmé vyjadrovanie typu: „Cievy kládli do zeme.“; „Voda v cievach bola znečistená.“ … Veď čo je na tom zle?!
Zhrbený chrbát je zohnutý alebo pohnutý?
Na prvý pohľad rovnoznačné prídavné mená pohnutý a zohnutý sa predsa len významovo rozlišujú. Prídavné meno pohnutý je knižné a použijeme ho v prípade, keď chceme vyjadriť náš citový stav; jeho významy sú: – dojatý, vzrušený, napríklad hovoriť pohnutým hlasom; – rušný,
„Nebolo mi pravo, tak mi bolo krivo!“
Pre neznalcov vojvodinskej slovenčiny, takej špecifickej, inej a už príliš posrbčenej, konštatácie „nebolo mi pravo“, „tak mi bolo krivo“ nie sú vôbec pochopiteľné. A čo my vlastne nimi chceme vyjadriť? Srbskou príslovkou „pravo“ v takej nenáležitej syntagme „nebolo mi pravo“ vyjadrujeme pocit nespokojnosti s niečím
