„Obožávam ťa“
Kamienkom do mozaiky nesprávne preložených, či poslovenčených slov prispievame, žiaľ, vo veľkej miere. Keď skonštatujeme, že nás niekto „obožáva“, nevedome porúšame pravidlá slovenského jazyka, a rovnako tak si osvojujeme poslovenčené srbské slovo.
Keď k niekomu pociťujeme hlboký kladný cit, lásku, či keď niekoho milujeme, vidíme ho radi, ako by sme my v slovenskom vojvodinskom prostredí povedali – „obožávame“, celkom nezmyselne sa tak vyjadríme. Namiesto poslovenčených foriem: „obožávam ťa“, „obožávajú ma“, „obožávam tie pesničky“, v slovenskej jazykovej spoločnosti a pri správnej komunikácii tieto polosrbské termíny treba zo slovenského jazyka eliminovať.
V slovenčine na vyjadrenie pozitívnych citov nepoužijeme poslovenčené slovo „obožávať“. Nesprávny ekvivalent sme si my vojvodinskí Slováci prevzali zo srbčiny, kde je samozrejmé sloveso obožavati, a z toho aj odvodené formy: obožavam te, obožavaju me, ja vas obožavam…
V našom materinskom jazyku zahŕňať veľkou láskou, obdivom, buď priateľov, svoje deti, vyjadríme slovesom zbožňovať: zbožňujeme svoje deti, zbožňujem dievča, chlapca, zbožňujú ma kolegovia, zbožňujem priateľov, ale aj zbožňujem hudbu, cestovanie. Synonymom je sloveso obľubovať.
Akže máme veľa tých, ktorých fascinujeme či už správaním, alebo našou prácou, spôsobom konania, správania, už to nebude obožavatelj, je to srbské slovo, ale zbožňovateľ, v ženskom rode zbožňovateľka a v množnom čísle zbožňovatelia. Prídavné meno je zbožňovateľský, napr. zbožňovateľský prístup, zbožňovateľskí vedci, zbožňovateľské výrazy.
