Tuho utekali, ale márne
V jazykovej praxi nás dolnozemských Slovákov sa môžeme stretnúť aj so slovnými spojeniami „tuho utekali“, „robili sme to veľmi tuho“ a ešte veľa podobných. Vynára sa možno otázka, čo je na týchto spojeniach zlé, keď prídavné meno tuhý je také zaužívané. Áno, je, ale používa sa v inom význame, ako my to zvykneme používať. Hoci dávno to vo svojom diele použil spisovateľ Kukučín, keď na vyjadrenie rýchleho kroku použil práve prídavné meno tuhý.
Prídavné meno tuhý použijeme na označenie týchto významov: – pevný, tvrdý: tuhý sneh, tuhá káva, tuhé palivo, tuhé skupenstvo; – odolný, silný: tuhý život, tuhý koreň; horlivý, presvedčený: tuhý vlastenec, tuhý fanúšik; – majúci veľkú mieru, intenzitu niečoho, intenzívny, silný: tuhý boj, tuhý mráz, tuhá káva, tuhá pálenka, tuhý tabak, tuhý fajčiar. Príslovku tuho použijeme pri nasledujúcom: tuho stisnúť, stiahnuť niečo – pravicu priateľovi, tuho spať – tvrdo. Tuhé je aj synonymum pre pálenku, tvrdé: poldeci tuhého. Činnosť vyjadrujeme spojením ide do tuhého, do tuha.
Z tohto stručného vysvetlenia uzavierame, že prídavné mená tuhý a rýchly nie sú rovnoznačné, a tak na vyjadrenie deja pohybujúci sa, robiaci niečo s malou spotrebou času, uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase, je tu prídavné meno rýchly: rýchly hráč, rýchla loď, rýchly pracovník, rýchla chôdza, rýchly tanec, rýchle dýchanie, rýchla reč, rýchle zmeny. Kto nastáva hneď, okamžitý, je tiež rýchly: rýchly úspech, rýchla pomoc. Preto vždy, keď máme na mysli príslovku tuho, vystriedajme ju príslovkami rýchlo, rýchle: rýchlo kráčať, rýchlo zabúdať, rýchlo sa točiť.
Anna Horvátová
