Zomrel Miroslav Ćiro Blažević

Najznámejší je asi podľa toho, že s Chorvátskom v roku 1998 na Mundiale vo Francúzsku, na debutantskom vystúpení našich susedov na Majstrovstvách sveta, získal bronz. Dlho tento úspech bol neprekonateľný, len neskoršie to lepšie vyšlo Zlatkovi Dalićovi, ktorý v roku 2018 bol vo finále a na Mundiale v Katare bol tretí, ako aj Ćiro. Práve Dalić neraz zdôrazňoval Blaževićov vplyv na futbal v Chorvátsku.

Na našich priestoroch sa často spomínajú Ćirove vtipné komentáre a jeho charizma, ale treba zdôrazniť ešte raz to, čo bolo spomenuté v úvode – Miroslav Blažević bol veľmi dobrým futbalovým znalcom.

Mnohí odborníci a analytici tvrdia, že práve Ćiro svojrázne prezentoval a prvý použil formáciu 3-5-2, čo neraz aj on sám zdôrazňoval, zvlášť keď hovoril o úspechu, ktorý v roku 1982 dosiahol so záhrebským Dinamom.

V spomenutom roku záhrebskému tímu priniesol štvrtý titul majstra Juhoslávie, prvý po roku 1958.

Podľa jeho vyhlásení, mal sa stáť kňazom, ale rýchlo pochopil, že ho to nebaví. Opustil toto štúdium a pochopil, že sa chce venovať futbalu.

Nezabudnime však na to, že Ćiro Blažević bol juniorským majstrom Juhoslávie v lyžovaní a, ako sám povedal, nemal peniaze na to, aby si kúpil úbor, alebo pulóver, takže lyžoval len v košeli a aj tak sa mu podarilo triumfovať. Krátko potom skončil v nemocnici so zápalom pľúc, ale sa nevzdával.

Keď ide o jeho futbalovú kariéru možno spomenúť, že hral na pravom krídle a chronologicky to išlo asi takto: Dinamo Záhreb – Lokomotiva – Sarajevo – Rijeka a potom nasledovali epizódy vo Švajčiarsku, najprv v Sione, potom v klube Moutier. Pre zranenia kolena mu kariéra bola prerušená, takže vo Švajčiarsku začal pracovať ako tréner.

Už v roku 1976 sa stal trénerom Švajčiarska a zvlášť sú zaujímavé jeho dobrodružstvá, kým si trénerské meno len budoval.

„Kým som bol trénerom Lausanne-Sport, mal som dohodu, že budem dostávať prémie za každý domáci zápas, kde bude viac ako sedemtisíc divákov. To bol môj návrh, vedenie ho prijalo, pretože si myslelo, že nemám veľkú šancu a že publikum na zápasy chodievať nebude.

Na tréningu vidím nášho brankára, švajčiarskeho reprezentanta Erica Burgenera, ako vie narábať s loptou a proste chápe túto hru. Nemám nad čím rozmýšľať, len som oznámil novinárom, že bude hrať útočníka. A prišlo 27-tisíc ľudí a Burgener dal aj gól. Po tom zápase sme mali vždy plný štadión. Trochu som pátral, bolo to 27. februára 1977,“ rozprával kedysi Miroslav Blažević.

S generáciou záhrebského Dinama v spomenutom roku 1982 bol majstrom Juhoslávie a výborne pripravil celok so Zajecom, Cerinom, Kranjčarom, Vlakom a ostatnými.

Potom znovu bol aj v zahraničí, vo Švajčiarsku a vo Francúzsku, vrátil sa do Chorvátska a v období rokov 1992 až 1994 viedol Croatiu Záhreb (ako sa kedysi volalo Dinamo). Na lavičku Chorvátska prišiel v roku 1994, kvalifikoval sa na majstrovstvá Európy 1996 v Anglicku, kde Chorvátsko postúpilo do štvrťfinále. Úspešne zdolali aj kvalifikáciu na MS 1998 a vo Francúzsku generácia Šukera, Bobana, Prosinečkého, Bilića a ostatných finišovala na treťom mieste.

Veľakrát hovoril aj o tom, že zle bolo interpretované jeho vyhlásenie o Prosinečkom. Ćiro údajne povedal, že zje svoj trénerský diplom, ak sa tento stane serióznym futbalistom. Dvaja vynikajúci futbaloví znalci však vždy boli v dobrých vzťahoch.

Po Mundiale vo Francúzsku sa mu nepodarilo postúpiť na ME 2000 v Holandsku a Belgicku a vtedy z lavičky Chorvátska aj odišiel. Neskoršie viedol kluby z Chorvátska, Slovinska a Švajčiarska, krátko pracoval aj v Číne a Iráne. Bol v tom období aj trénerom Iránu, Bosny a Hercegoviny a selekcie Číny do 23 rokov. Asi jeho posledný angažmán bol v Zadri v roku 2015.

Odišiel nie iba futbalový tréner, odišiel veľký pán a jedinečný človek. Asi každého oslovoval známym synak a každý, kto sleduje futbal je dnes viac alebo menej smutný.

Ćiro sa nám zdal veľmi blízkym, obyčajným človekom, akoby susedom, s ktorým si prisadneš a porozprávaš sa o zápase, ktorý si večer pozeral…

Česť jeho pamiatke!