Témou bola bibliografia

Redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom a Slovenským kultúrnym klubom v Srbsku so sídlom v Báčskom Petrovci po 67-krát zrealizovali Literárne snemovanie.

Program Literárneho snemovania tradične obsahuje aj udelenie Ceny časopisu Nový život, tentoraz za rok 2022 a aj ďalšie príspevky a diskusiu na tému Bibliografie v slovenských menšinových literárnych kontextoch a pekným činom zaznamenali aj dvesto rokov od narodenia Jozefa Podhradského.

V mene organizátorov podujatia hostí privítali Zdenka Valentová-Belićová, ktorá potom bola aj moderátorkou podujatia, ako aj Vladimír Valentík a v mene ÚKVS Ladislav Čáni.

V druhej časti programu Annamária Boldocká-Grbićová prečítala správu o udelení Ceny Nového života za rok 2022. Tá sa dostala do rúk univerzitnej profesorke Dr. Maríne Šimákovej-Spevákovej z Báčskeho Petrovca za štúdiu venovanú zosnulému multimediálnemu konceptualistovi Jaroslavovi Supkovi. Šimáková-Speváková sa potom patrične zavďačila za toto ocenenie, ktoré, ako povedala, nečakala, a čo-to povedala aj o téme, ktorou sa zaoberala a zverejnila ju na stránkach vlaňajšieho ročníka Nového života.

Jednou z tém tohtoročného snemovania bolo aj pripomenutie si dvesto rokov od narodenia Jozefa Podhradského. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov pri tejto príležitosti vydal svoju už piatu bibliofíliu, tentoraz pozostávajúcu z troch básní Jozefa Podhradského pomenovanú V koreni fialky v náklade 100 kusov. O tomto vydaní hovorili jeho tvorcovia. Víťazoslav Hronec, ktorý urobil výber básní, Jozef Klátik, ktorý bibliofíliu graficky upravil, a Ladislav Čáni ako redaktor vydania. Na dôvažok Danica Vŕbová prečítala jednu Podhradského báseň.

Zuzana Drugová z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na Slovensku podrobnejšie uviedla projekt Biblio, ktorý odštartoval a bude trvať nasledujúce tri roky a podrobnejšie hovorila o jeho cieľoch. Ďalší traja hostia z Maďarska Juraj Rágyanski, Tünde Tušková a Alžbeta Uhrínová zmapovali tamojšiu slovenskú bibliografickú produkciu, od staršej slovenskej literatúry v maďarských bibliografiách, cez tematickú bibliografiu Čabianskeho kalendára po bibliografie slovenských a dvojjazyčných publikácií v Maďarsku.

Ďalší traja referenti už hovorili o bibliografiách Slovákov v Srbsku. Anna Margaréta-Lačoková z Oddelenia slovakistiky FFUNS predstavila publikáciu, ktorú zostavila spolu k kolegyňami Annou Makišovou, Jasnou Uhlárikovou a Danielou Marčokovou pomenovanú Jazykovedné príspevky vojvodinskej slovakistiky (1961 – 2021). Tá bola najprv publikovaná v elektronickej podobe a teraz dostala aj tlačenú. Zuzana Týrová predniesla príspevok, ktorý pripravila s kolegyňou Marínou Šimákovou-Spevákovou, o bibliografiách Víťazoslava Hronca. Nakoniec aj Ladislav Čáni predstavil edíciu Bibliografie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorá má už sedem zväzkov.