K futbalovým Majstrovstvám Európy – šampión z roku 1992, ktorý prekvapil celý svet

Koniec osemdesiatych a začiatok deväťdesiatych rokov minulého storočia boli turbulentné. Predovšetkým sa to vzťahuje na zánik Sovietskeho zväzu a Juhoslávie, ale aj na opätovné zjednotenie Nemecka.

Politicko-spoločenské diania priamo vplývali aj na šport, takže napríklad na Olympijských hrách v Barcelone v roku 1992 športovci už zo Zväzovej republiky Juhoslávie mohli vystupovať len v individuálnych disciplínach.

Ešte Socialistická federatívna republika Juhoslávia odštartovala v kvalifikácii na Euro 1992, ale tím rýchlo opustili reprezentanti z Chorvátska.

Krátke background – po tom, ako Juhoslávia chýbala na Mundiale 1986 a Euro 1988, podarilo sa jej dostať sa do Talianska v roku 1990 na šampionát sveta. Už vtedy sa cítilo veľké napätie a jasné bolo, že sa krajina rozpadne, žiaľ, vo vojne.

Mnohí si podnes spomínajú na to vydanie, keďže sa Juhoslávia prebojovala až do štvrťfinále, a potom nešťastne po strieľaní penált vypadla proti Argentíne.

Krátko po skončení toho turnaja sa začal nový kvalifikačný cyklus, tentoraz na Euro 199. Juhoslávia bola v skupine s Dánskom, Severným Írskom, Rakúskom a Faerskými ostrovmi. Obsadila prvé miesto so siedmimi triumfami a jednou prehrou, Darko Pančev bol prvým strelcom kvalifikačnej skupiny, ale aj kvalifikácie vôbec.

Sankcie a suspenzia futbalovej reprezentácie Juhoslávie

Juhoslávia tak mala zabezpečený postup na turnaj, ktorý organizovalo Švédsko. UEFA uprednostnila túto krajinu pred Španielskom, ktoré v roku 1992 bolo organizátorom Olympijských hier.

Predsa 30. mája 1992 boli uvalené sankcie na Zväzovú republiku Juhosláviu pre občiansku vojnu, čo znamenalo aj to, že 11 dní pred začiatkom turnaja bola futbalová reprezentácia suspendovaná a eliminovaná zo záverečného turnaja. UEFA preto pozvala Dánsko, aby sa pripojilo, lebo v kvalifikačnej skupine obsadilo druhé miesto.

V správach z toho obdobia sa píše, že početní dánski futbalisti vtedy už sezónu mali za sebou a boli na oddychu, takže sa o správe dozvedeli v jednotlivých letoviskách. Narýchlo sa zhromaždili, ale neboli v najlepšej zostave, lebo legendárny stredopoliar a jeden z najlepších dánskych hráčov v dejinách Michael Laudrup odmietol hrať na turnaji. Odkázal, že je Juhoslávia nespravodlivo suspendovaná a že by na majstrovstvách mali hrať tímy, ktoré si účasť vybojovali na trávniku…

Dánsko aj bez neho na turnaj odcestovalo a v základnej skupine s hostiteľom Švédskom, tiež Francúzskom a Anglickom bolo druhé a postúpilo do semifinále.

V druhej skupine prvé miesto obsadilo Holandsko, čiže vtedajší aktuálny majster Európy a druhé bolo už zjednotené Nemecko, hoci do kvalifikácie vstúpili aj Západné aj Východné Nemecko. V skupine vypadli Škótsko a Spoločenstvo nezávislých štátov, čiže nástupca Sovietskeho zväzu.

V semifinále Nemecko výsledkom 3 : 2 porazilo hostiteľa Švédsko, zatiaľ čo Dánsko celkom nečakane po strieľaní penált domov vyprevadilo Holandsko. Finále na programe bolo v Göteborgu, stretli sa favoriti Nemci a absolútni outsideri Dáni.

Už v 18. minúte však Jensen priniesol náskok Dánsku a Vilfort v 78. minúte stanovil konečných 2 : 0. Údajne po tomto stretnutí sa FIFA a UEFA rozhodli zmeniť pravidlo vzťahujúce sa na prihrávku futbalistu vlastnému brankárovi. Dánsky strážca siete Peter Schmeichel totiž tak dlho zdržiaval loptu u seba, keď mu ju obrancovia Dánska prihrali, že futbalové organizácie boli prinútene pravidlo meniť.

Akokoľvek sa Dánsko toho júna roku 1992 stalo majstrom Európy. Takzvaná Socialistická Juhoslávia na Majstrovstvách Európy už nikdy nehrala, lebo sa vojna začínala šíriť a na tomto území dôležité bolo len prežiť… Pre rovnaké dôvody už len Zväzová republika Juhoslávia nehrala ani v kvalifikácii na Mundial 1994  v USA a na Euro 1996 v Anglicku.

Turnaj v roku 1992 bol veľmi špecifický a zároveň posledným, na ktorom účinkovalo osem selekcií. Už na ďalšom ich bolo dvojnásobne viac a oveľa viac krajín vstúpilo aj do kvalifikácie, predovšetkým pre zánik Sovietskeho zväzu a rozpad Juhoslávie…