Historický kalendár – 23. marca

1501 – narodil sa taliansky lekár a botanik Pietro Andrea Matthioli, autor vynikajúceho herbára.

1840 – bola vyvolaná prvá úspešná fotografia Mesiaca.

1862 – narodil sa v Báčskom Petrovci spisovateľ, redaktor a krajanský pracovník Gustáv Maršall-Petrovský, ktorého v Uhorsku prenasledovali pre národné cítenie. Bol aj spoluzakladateľom Matice slovenskej v USA.

1887 – narodil sa český maliar, grafik, scénograf, výtvarný kritik a spisovateľ Josef Čapek, brat svetoznámeho spisovateľa Karla Čapka.

1900 – narodil sa nemecko-americký psychológ, sociológ a filozof Erich Fromm, jeden z hlavných predstaviteľov novofreudizmu, ktorý okrem iného zdôrazňoval, že na formovanie osobnosti má veľký vplyv spoločnosť a kultúra. Medzi jeho najdôležitejšie diela patria: Človek a psychoanalýza, Sny a mýty, Strach zo slobody či Umenie milovať.

1919 – taliansky diktátor Benito Mussolini založil pravicovo nacionalistickú stranu Fasci di Combattinento, ktorej členmi boli hlavne legionári I. svetovej vojny.

1939 – maďarské vojenské jednotky začali z územia obsadenej Podkarpatskej Rusi prenikať na východné Slovensko.

1941 – futbalové mužstvo Juhoslávie odohralo posledný zápas pred druhou svetovou vojnou proti maďarskému tímu.

1983 – zomrel 112 dní po transplantácii prvý človek s umelým srdcom Američan Barney Clark.

1988 – zomrel v Toronte (Kanada) podnikateľ, tzv. uránový kráľ, iniciátor a organizátor spoločenského a kultúrneho života zahraničných Slovákov Štefan Boleslav Roman, predseda Svetového kongresu Slovákov a mecén slovenskej kultúry v zahraničí.

1998 – veľkofilm Titanic režiséra Jamesa Camerona získal 11 Oscarov.

1999 –  prezident Juhoslovanskej zväzovej republiky Slobodan Milošević odmietol žiadosť o prijatie zahraničných jednotiek pod vedením NATO na Kosove a Metóchii. Generálny tajomník NATO Javier Solana potom aktivoval rozkaz na začatie leteckých útokov.

2011 – zomrela americká filmová oscarová herečka britského pôvodu Elizabeth (známejšia používaním skrátenej verzie LIZ) Taylorová, ktorá vrchol kariéry dosiahla v 60. rokoch 20. storočia (napr. v legendárnom veľkofilme Kleopatra a v snímke Kto sa bojí Virginie Woolfovej?).

2022 – zomrela bývalá diplomatka a ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová. Najvyššie funkcie zastávala za čias Billa Clintona, keď bola najsilnejšou zástankyňou vojenskej intervencie proti Srbsku, teda Juhoslovanskej zväzovej republike.