Prípravy na vykurovaciu sezónu sú v Pivnici v plnom prúde. Hoci je v dedine rozvedená plynová sieť, plyn do nej zatiaľ nie je pustený. Pivničania sa preto naďalej spoliehajú najmä na drevo a uhlie, prípadne hľadajú iné spôsoby vykurovania. Pri rastúcich cenách paliva zvažujú nielen to, koľko ich bude stáť zima, ale aj koľko práce si kúrenie vyžiada.

Mnohé domácnosti zostávajú pri dreve a uhlí. Niektorí si zásoby pripravovali postupne počas roka, ďalší ich nakupujú práve teraz. Podľa cien, ktoré sme zisťovali, stojí kubický meter palivového dreva približne 10-tisíc dinárov. Tona dreveného uhlia vychádza asi na 19-tisíc, kamenného na 21-tisíc a sušeného na 25-tisíc dinárov. Kto si musí zabezpečiť palivo na celú zimu naraz, potrebuje na to značnú sumu ešte pred začiatkom vykurovacej sezóny.
Ľudia preto využívajú aj drevo, ktoré majú k dispozícii doma. Konáre a ďalší drevný materiál možno spracovať pomocou štiepkovača a po vysušení použiť pri kúrení. „Dnes si možno zadovážiť stroj na spracovanie konárov a rôzneho drevného odpadu. Keď táto hmota dobre vyschne, dá sa využiť pri kúrení a pomôže znížiť spotrebu dreva či uhlia,“ hovorí Vladimír Kunčák.
Pri tradičnom vykurovaní sa ako doplnkové palivo používajú aj kukuričné šúľky. Ani tie však už nie sú také dostupné ako kedysi. Poľnohospodári čoraz častejšie mrvia kukuricu priamo na poli, a tak šúľky nezostávajú v domácnostiach v takom množstve ako v minulosti. Aktuálna cena šúľkov jednej trojtónovej vlečky sa pohybuje od 13-tisíc do 15-tisíc dinárov.
Počas uplynulých desiatich rokov prešli viaceré domácnosti na vykurovanie peletami. Je pohodlnejšie než pravidelné prikladanie dreva alebo uhlia, no za túto výhodu si dnes treba priplatiť. „Pre pelety som sa rozhodol najmä preto, že pec si nevyžaduje neustálu starostlivosť. Nasypem ich do zásobníka a niekoľko dní nemusím prikladať. Teplotu v dome si nastavím termostatom, takže je to oveľa jednoduchšie než klasické kúrenie,“ vysvetľuje Janko Merník. Tona peliet sa podľa cien, ktoré sme zisťovali, tento rok predáva približne za 40- až 50-tisíc dinárov. Domácnosti tak musia zvážiť, či im pohodlie vyváži vyššie náklady na palivo.

Ďalšiu možnosť majú rodiny, ktoré sa venujú poľnohospodárstvu a môžu kúriť balíkmi sójovej slamy. Potrebujú na to vhodnú pec, priestor na uskladnenie balíkov a počas zimy aj viac času a fyzickej práce. Ak však majú vlastnú sóju a potrebné vybavenie, môžu na nákupe paliva výrazne ušetriť. „Mnohí od tohto spôsobu kúrenia ustúpili, naša domácnosť pri ňom zatiaľ zostáva. Máme potrebné vybavenie aj priestor na spracovanie a uskladnenie balíkov sójovej slamy. Vyžaduje si to viac práce, ale pri dnešných cenách dreva, uhlia a peliet sú pre nás úspory dôležité,“ hovorí Janko Baďura.
Pri porovnávaní jednotlivých spôsobov vykurovania preto nestačí sledovať iba cenu za kubický meter či tonu. Rozhoduje aj to, koľko paliva dom spotrebuje, aká účinná je pec, či má domácnosť miesto na skladovanie a koľko práce môže kúreniu venovať. Pre rodiny, ktoré musia nakúpiť všetky zásoby, môže vykurovacia sezóna znamenať výdavky presahujúce tisíc eur.




