Poľsko obhájilo titul volejbalového majstra Európy

Teda, bez ohľadu na to, že v minulosti a ešte v období niekdajšej Juhoslávie na kontinentálnom podujatí účinkovalo menej tímov, nikdy Srbsko, resp. Juhoslávia nefinišovali na skromnom 13. mieste. No, každá tradícia sa asi raz dožije toho, že bude prekonaná, či už v pozitívnom, alebo negatívnom kontexte.

Žiaľ, máme dojem, že my, priaznivci športu v týchto končinách, sme oveľa častejšie práve na tej strane, ktorá nás neteší, často aj hnevá. Potvrdzujú to svojim príkladom tentoraz aj volejbalisti. Avšak už bolo hovorené o ich neúspechu a bolo pouvažované nad tým, ako pokračovať.

Preto by bolo poctivé spomenúť aj tých, ktorí sú na opačnej strane, čiže selekcie, ktoré by nám mali byť príkladom, ak nám záleží na tom, aby sme aj tento šport vrátili na miesto, ktoré si zasluhuje.

Majstrami Európy sa v sobotu stali Poliaci, ktorí vo finále porazili Francúzsko 3 : 1 na sety. Poliakov, inak, z lavičky vedie náš tréner, v minulosti vynikajúci volejbalista Nikola Grbić.

Na celom podujatí prehrali iba raz, a to v poslednom kole skupinovej fázy proti hostiteľskému Bulharsku 2 : 3.  V eliminačných kolách však Poľsko po finále neprehralo ani jeden set. V osemfinále výsledkom 3 : 0 porazili Lotyšsko, rovnakým výsledkom si vo štvrťfinále poradili s Nemeckom a v semifinále so Slovinskom.

Systematická práca prináša výsledky a Poľsko je známe ako krajina volejbalu. Podobne ako si my hovoríme, že Srbsko je krajinou basketbalu, hoci náš posledný veľký titul v basketbale sa datuje do roku 2002.

Ešte jedna digresia, ale znovu na správnom mieste.

Teda, poľská mužská volejbalová reprezentácia pravidelne účinkuje v záverečných kolách najväčších svetových akcií. Preto neprekvapuje, že v semifinále šampionátu Európy nechýba od roku 2019 a na práve skončenom turnaji sa jej podarilo obhájiť titul z roku 2023. Ale aby toto neboli len chválospevy na Poľsko, ešte jedna reprezentácia si zasluhuje osobitnú pozornosť. A tiež už bolo spomenuté, že si práve hlavný tréner poľskej reprezentácie Nikola Grbić vo svojej hráčskej kariére asi nemohol ani predstaviť, že lepšie umiestnené bude Fínsko, než Juhoslávia, resp. Srbsko.

A veru, tak sa udialo tentoraz. Fíni (inak, ak niekto zabudol, basketbalisti tejto krajiny eliminovali Srbsko na minuloročnom šampionáte Európy v osemfinále a nakoniec boli štvrtí), ktorí sa neustále rozvíjajú, si vybojovali vôbec prvú medailu na majstrovstvách Európy vo volejbale.

Na ceste k výnimočnému úspechu prekonali aj našu selekciu, hladko 3 : 0 na sety, a potom vo štvrťfinále aj prvého favorita na konečný triumf, Taliansko, výsledkom 3 : 2.

Z postu neutrálneho fanúšika športu je takýto príklad fascinujúci a veľmi potešujúci. Z druhej strany, ťažko je byť neutrálny a iba popísať tieto riadky, povedať, že Poliaci vyhrali a Fíni sú bronzoví. Lebo krajina, v ktorej žijeme, je skutočne talentovaná, na každom poli. Vlastne, jej ľudia. Tak aj na volejbalovom. Preto je vystúpenie na tohtoročnom šampionáte také boľavé a asi nám hovorí o tom, že nejde iba o zhodu okolností. Keby to bolo v otázke, neboli by v kríze aj basketbal, hádzaná či futbal. Problém je hlbší a zdá sa, že zotavenie trvať bude dlho. Nie je hanbou uznať si chyby. Cnosťou je otvorene povedať, že sa niekde zlyhalo, a pokúsiť sa to opraviť. Ale s úprimnou vôľou a pre všeobecný prospech…