Minulý štvrtok sa začala 26. sezóna tzv. modernej éry basketbalovej súťaže EuroLeague. Ak do úvahy berieme aj historické súťaže, resp. predchodcov aktuálneho formátu, ide už o 69. ročník elitnej európskej klubovej basketbalovej súťaže.

Aj v ročníku 2026/2027 našu krajinu reprezentujú dva kluby, belehradskí veční rivali Partizan a Crvena zvezda, avšak na základe špeciálnej, trojročnej pozvánky, čiže wildcard.
Licenciu na účasť v EuroLeague má 12 tímov, ostatných osem mužstiev hrá na základe pozvánok, prípadne na základe výkonu v EuroCup, druhej najkvalitnejšej európskej klubovej súťaži.
Postup do EuroLeague má totiž zabezpečený víťaz EuroCup, avšak v aktuálnom ročníku to nie je prípadom. Keďže francúzsky Cosea JL Bourg vlani triumfoval v uvedenej súťaži, mal možnosť hrať v EuroLeague, ale pre finančné problémy od toho upustil. Namiesto francúzskeho klubu si tak miestenku v elite zaslúžil turecký Beşiktaş, vicemajster EuroCup.
Za nami je teda jedno kolo, v tom Partizan doma prekonal Miláno 92 : 76, zatiaľ čo Crvena zvezda tiež doma prehrala s litovským Žalgirisom 77 : 83.
Nové kolo so sebou, medzi inými, prináša zápasy Crvena zvezda – Hapoel Tel Aviv dnes od 20.00 hod., ako aj Paris – Partizan o 20.45 hod.
Základná časť sa začala teda koncom septembra a skončí sa 16. apríla 2027. Celkovo 20 tímov odohrá proti sebe zápasy systémom každý s každým (doma aj vonku) počas 38 kôl, pričom do vyraďovacej fázy postúpi len 10 tímov.
Prvých šesť tímov po základnej časti postúpi priamo do play-off, zatiaľ čo tímy na 7. až 10. mieste odohrajú play-in o posledné dve miesta v play-off.
Aj Partizan aj Crvena zvezda majú v porovnaní s predchádzajúcou sezónou výrazne zmenené tímy. To, čo je znovu dôležitým aspektom a pre náš basketbal problémom, je množstvo cudzincov. Nie je problém ich angažovanie, ale to, že potom trpia naši hráči a tým aj reprezentácia. Problém je teda systémový.
Do Partizanu prišiel pred začiatkom novej sezóny z našich hráčov iba Nikola Tanasković, ostatné posily sú cudzinci. Mnohí aj odišli a najznámejšie mená sú v každom prípade Miikka Muurinen, Nick Calathes a Isaac Bonga.
Partizan v prvom tíme má z našich basketbalistov spomenutého Tanaskovića a Arijana Lakića, zatiaľ čo Crvena zvezda nemá srbských basketbalistov ani v prvom, ani v druhom tíme.

V tíme je šesť našich hráčov a o umiestnenie na palubovke zatiaľ konkurujú len Dejan Davidovac a Ognjen Dobrić. Je jasné, že kluby majú svoje vlastné záujmy, a aká je situácia v radoch belehradských celkov, podobne je aj v prípade tureckých, gréckych či španielskych mužstiev – gro tvoria cudzinci.
Ale aj tak sa nám nejako ľahšie hovorí o nich, keď sa takéto veci dejú v našom dvore, a ak do úvahy berieme všeobecný záujem, je škoda, že naši mladí hráči v najväčších kluboch nemajú adekvátnu príležitosť.
Šport na profesionálnej a na najvyššej úrovni je nemilosrdný, a preto je z tej strany takáto situácia pochopiteľná. Ale len v prípade, že za takými transfermi budú aj dobré výsledky. V opačnom prípade je to neprípustné, lebo prečo angažovať extrémne drahých cudzincov, ak nezískame na kvalite?
V sezóne za nami Partizan zohral slabo, skončil na 15. mieste a ďaleko bol aj od play-in. Crvena zvezda, ktorá bola istý čas aj na čele tabuľky, nakoniec uchmatla 10. pozíciu, ale v play-in už v prvom kole prehrala s Barcelonou a tiež neslávne skončila svoju účasť. Máme nádej, že nový ročník bude úspešnejší, ale na optimizmus je ešte príliš skoro.




