Časopis Stripolis: Borislav Šajtinac a jeho autentický vizuálny svet

Časopis tiež obsahuje obsiahlu Šajtincovu autobiografiu, v ktorej sám autor hovorí o svojom živote, umeleckých inšpiráciách a vývine tvorby v rôznych prostrediach. Čitateľ sa dozvedá o umelcovom detstve strávenom v Sombore, kde každodenne chodieval do kina a pozeral všetky filmy, ktoré sa v tom období premietali, taktiež zbožňoval Politikin zabavnik a včas objavil súvislosti medzi komiksom a filmom. Roku 1958 sa zapísal do strednej umeleckej školy v Novom Sade a už v stredoškolskom období sa začal formovať ako originálny kresliar, ktorého práce obsahovali surrealistické, absurdné a komické prvky, ale aj poetické motívy a čiernohumorné témy.

Významný podnet pre mladého Šajtinca bolo publikovanie jeho kresieb v záhrebskom Telegrame, vtedajšom renomovanom kultúrno-politickom týždenníku. V nasledujúcich rokoch zverejňoval svoje práce vo viacerých novinách a časopisoch, akými boli Polja, Dnevnik, Magyar Szó, Vidici, Student a iné. Jeho prvá zbierka kresieb vyšla roku 1965 pod názvom Kažiprst (Ukazovák) vo vydaní Matice srbskej.

Pobyt v Paríži zanechal silný dojem na Borislava Šajtinca. Vo svojej autobiografii hovorí o publikovaní prác v parížskom humoristickom časopise Hara-kiri a prvej samostatnej výstave v tamojšej malej galérii, kde jedným z návštevníkov bol aj svetoznámy Marc Chagall, ktorý mu ponechal odkaz v knihe dojmov.

Po návrate do Juhoslávie Šajtinac sa začal zaoberať animovaným filmom v spolupráci s kameramanom a režisérom Nikolom Majdakom a spolupracoval aj s nemeckým producentom Curtom Lindom. V nasledujúcich niekoľkých rokoch pracoval v Mníchove, ale zároveň sa zúčastňoval aj v projektoch novosadského Neoplanta filmu, takže pôsobil na relácii Nemecko – Juhoslávia. Spolu s Nikolom Majdakom vytvoril film Izvor života (Prameň života, 1969), inšpirovaný rytinami Hristofora Žefarovića, macedónsko-srbského umelca z 18. storočia. Za tento film získali ceny na piatich medzinárodných festivaloch.

Paralelne s prácou pre nemeckú produkciu Šajtinac začiatkom 70. rokov dvadsiateho storočia vytvoril niekoľko úspešných animovaných filmov s originálnym autorským výrazom. Za najlepší z nich sám autor považuje krátkometrážny film Nije ptica sve što leti (Nie je vták všetko, čo lieta, 1970), v ktorom ide o alegóriu na sovietsku inváziu do Československa v roku 1968.

Po návrate z Nemecka do Juhoslávie Šajtinac aj v niekoľkých svojich ďalších animovaných filmoch rozoberal politické a spoločenské témy, čím dokázal, že animovaný film sa môže zaoberať aj vážnou problematikou – teda nielen karikatúrnymi a zábavnými námetmi. Získavajúc medzinárodné ceny a uznania, Šajtinac sa popri renomovanej záhrebskej školy kresleného filmu stal ďalším významným umelcom tohto žánru z vtedajšej Juhoslávie.

Po určitom čase Šajtinac znovu odišiel do Nemecka, kde tentoraz spolupracoval s producentom Franzom Stockmannom. Ale produkcia animovaných filmov sa stávala čoraz drahšou a technicky náročnejšou, takže sa Šajtinac od druhej polovice 80. rokov znovu sústredil na kresbu, karikatúru a komiks. Stal sa pravidelným spolupracovníkom nemeckých novín Die Zeit a týždenníka Stern a v týchto vydaniach dostal úplnú autorskú slobodu v kritickom rozoberaní spoločensko-politických udalostí.

Vypuknutie občianskej vojny v Juhoslávii negatívne vplývalo na kariéru tohto autora v Nemecku, takže sa trvalo presťahoval do Francúzska. V poslednej časti svojej autobiografie Borislav Šajtinac uvažuje o francúzskej spoločnosti a tamojšej kultúrnej scéne, ako aj o možnostiach počítačového umenia. Autor tiež hovorí o vlastnej tvorbe vo Francúzsku, kde vytvoril svoje ďalšie animované filmy Le Tueur de Montmartre (Vrah z Montmartru, 2007) a Hôtel 12 étoiles (12-hviezdičkový hotel, 2014).

Časopis Stripolis v tomto čísle prináša aj niekoľko textov iných autorov, v ktorých o tvorbe Borislava Šajtinca hovoria kunsthistorička Thérèse Willer, publicistka Hélène de Vallières a filmový teoretik a kritik Ranko Munitić (1943 – 2009). Aktuálne číslo Stripolisu, ktoré pripravili Branko Đukić a Vladimir Đurić, predstavuje jedinečnú príležitosť hlbšie sa zoznámiť s autentickým vizuálnym svetom Borislava Šajtinca a dozvedieť sa viac o jeho životnom a umeleckom príbehu.