Opätovne dominovala kategória štylizovaných tancov

Dvadsiaty ročník Detského folklórneho festivalu Zlatá brána, ktorý prebiehal od 20. do 23. júna v Kysáči, sa niesol v slávnostnom duchu, lebo zapadol do rámca osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča, a bol sprevádzaný početnými sprievodnými podujatiami. Vyvrcholením, centrom a zároveň záverom týchto osláv bol práve nedeľňajší galakoncert detských folklórnych súborov takmer zo všetkých vojvodinských osád, v ktorých žijú Slováci, ale i pozvaných hostí zo Srbska a zo zahraničia (zo Slovenskej republiky a zo susedného Chorvátska). Tradične sa na novovymaľovanom rozprávkovom zámku Zlatej brány stretávame s tisíckou malých účastníkov. Práve preto naše slová vďaky a obdivu patria predovšetkým tanečným pedagógom, choreografom, učiteľom, hudobníkom, ako i rodičom, starým rodičom, ktorí podporujú deti a vzbudzujú u nich záujem o spoznávanie vlastných hodnôt tradičnej ľudovej kultúry a umožňujú, aby ju bližšie spoznávali, prakticky sa jej venovali a tak ju zachovávali a rozvíjali. Práve keď hovoríme o zachovávaní a rozvíjaní vlastných kultúrnych hodnôt, teda o produkcii niečoho, ktoré nahraním a archivovaním zostáva ďalej svedectvom pre budúce generácie, je potrebné tieto hodnoty či už v podobe tanečných prvkov, piesní, hovoreného slova a melódií odovzdávať deťom správne a v čo najvernejšej a najarchaickejšej podobe, ktoré získame iba skúmaním materiálov vo vlastných lokalitách.

Keďže sme načrtli nevyhnutnosť používania prednostne vlastného lokálneho materiálu, hneď na začiatku sa zmienime o použitom materiáli a jeho relevantnosti. Na tohtoročnom jubilejnom detskom folklórnom festivale sme mali možnosť vidieť 36 detských súborov. Z celkového počtu 7 súborov bolo hosťujúcich a ostatné – domáce – súťažili o priazeň odbornej poroty, reprezentujúc krásy a bohatosť vo väčšine prípadov vlastného prostredia. Keď ide o materiál zvolený na spracovanie, opätovne dominovala kategória štylizovaných tancov, čo sa nám zopakovalo po niekoľkých rokoch, a nie je úplne najideálnejšie. Pozitívom ale je, že piesne spracované v takýchto choreografiách boli vo väčšine prípadov adekvátne veku účastníkom, no niektoré choreografie ako celok sa nám javili nedotiahnuté celkom do konca, teda technicky alebo tematicky. Do budúcna odporúčame dané témy zvolené na spracovanie na javisku konkretizovať, viac sceliť, aby boli jasne definované. Jasný úvod, záver a zanechaný odkaz, čo tým autor myslel.

Pri štylizovaných, ale aj pôvodných tancoch sa vyskytli i nasledujúce nepresnosti. Neadekvátnosť piesní vzhľadom na vek účastníkov, nie iba využitie materiálu dospelých malými deťmi, ale i v opačnom zmysle, že niektoré staršie dievky – adolescentky, interpretovali napr. piesne Na zelenej lúky beží zajac a vzápätí nasledovala pieseň Zakvitla čerešňa (ktorá patrí do materiálu dospelých, ale v tomto prípade hodiaca sa veku účastníkov). Celkový súlad tých piesní a náhly prechod nie je v poriadku. Na čo sme týmto chceli upozorniť? Pri starších interpretoch je, samozrejme, prijateľné využívať aj piesňový fond dospelých, hlavne so zodpovedajúcimi textami (nehodiace sa sú o vydaji, pijatike, úmrtí) a, samozrejme, celkovú choreografiu vhodne skonštruovať. Prílišná premotivovanosť choreografií je na škodu. Postrehli sme i nevhodný výber piesní, napr. z východného Slovenska u staršej skupiny DFS Ratolesť z Pivnice, ako i na komponované piesne pri súboroch z Hložian a zo Slankamenských Vinohradov, ktoré nie sú reprezentačné a nemali by sa tu vyskytovať.

Pochváliť a uprednostniť by sme chceli detské hry, ktoré boli predvedené na javisku (ktorých účastníci boli najmladší účastníci), ako i napodobňovanie detskej svadby. Obzvlášť zaujímavé bolo zapojenie troch muzikantov na javisku u účastníkov z Lugu, ktorí neboli iba zaujímavosťou, ale si aj zahrali, boli plne využití. Všetky predvedené detské hry mali veľmi kvalitnú interpretačnú úroveň a viac-menej boli prispôsobené veku interpretov, čo nás veľmi teší. Môžeme poznamenať a vytknúť, že sa nám zase opakuje obligátny detský piesňový fond, čo je, samozrejme, dôkazom absencie terénu a nedostatkom naštudovania si adekvátnej literatúry. Upozorniť by sme chceli aj na takmer úplnú absenciu hovoreného slova. Perfektné využitie slovesného folklóru nám predviedli malí Boľovčania. Všetkým odporúčame viac a spontánne v detských hrách využívať slovesný folklór vo forme riekaniek, vyčítaniek atď. Ale celkove či už sa jedná o scénické, vokálne alebo hudobné predvedenie detských hier, na tohtoročnom festivale môžeme hodnotiť veľmi pozitívne.

Jednou zo základných úloh tohto festivalu je okrem iného aj prezentovanie tradičného detského ľudového odevu lokalít, odkiaľ nám účastníci prichádzajú. Mohli sme vidieť množstvo prekrásne oblečených detí, ktoré sa hrdo predvádzali vo svojom kroji tak na javisku, ako i mimo neho, aj napriek horúcemu počasiu. Deti nám predstavili sviatočné a pracovné kroje, ale i tzv. tanečné kostýmy. Viac-menej boli kroje prispôsobené a ladili s tematikou choreografie, čo je veľmi pozitívne a chvályhodné. Keď ide o úpravu detí, od hlavy po päty bola na vysokej úrovni. Chceme však poznamenať, že novodobé účesy, napr. tri vrkoče alebo rôzne copy k ľudovému odevu nepatria. Všimli sme si minimálny počet štylizovaných detských tanečných kostýmov, čo tiež hodnotíme veľmi pozitívne, že si tento fakt viackrát avizovaný vedúci súborov zobrali na vedomie. Každý detský súbor by mal na tomto festivale prezentovať tak ako materiál, tak i svoj ľudový odev.

Negatívne hodnotíme prehnané líčenie malých dievčat a hlavne namaľované pery do červena určite nepatria k detskému folklóru. Decentne namaľovať a osviežiť tvár to áno, ale nie prehnane. Určite sa deti v minulosti a ani dnes na lúke, na ulici nehrali s červenými perami ako ruža. Prosíme vás, do budúcna tento fakt rešpektujte.

Tanečné rekvizity úplne perfektne a funkčne využili predstavitelia z Hajdušice, Vojlovice a Lugu (i keď fľašky na detskú scénu nepatria, vzhľadom na spracovanú tému to bolo v poriadku, ale neboli nevyhnutné). Naopak u niektorých účastníkov neboli rekvizity vôbec opodstatnené, dokonca neboli funkčne využité. Toto, žiaľ, predviedli členovia súborov z Báčskej Palanky a Báčskeho Petrovca.

Zrozumiteľnosť hovoreného slova a predvedenie piesní týkajúce sa intenzity nebolo celkom uspokojujúce. Pri prednese hovoreného slova treba zrozumiteľnejšie, pomalšie artikulovať, a hlavne deti by sa mali zamerať na mikrofóny a publikum. Je veľmi potrebné preferovať domáce nárečie. Najzrozumiteľnejší výklad sme zaznamenali u malých Hajdušičanov.

Interpretácie piesní boli vo väčšine prípadov presné a zaujímavé, ale tiché, až na starších chlapcov, kde prichádza k hlasovej mutácii, napr. u starších Erdevíčanov. Mutácia je prirodzený biologický proces, a preto odporúčame, aby sa deti v tomto veku menej uprednostňovali a zastrešili sa napr. dievčatami alebo mladšími chlapcami. Takéto spevy uberú na kvalite celkovej choreografie. Upozorňujeme aj na prispôsobenie tónin detskému hlasu (hlavne Šíd a DFS Zvončeky).

Dôležitým segmentom je i hudobná zložka. Čo sa týka samotnej techniky a zvuku, bola na vysokej úrovni. Zvukár výborne zladil súlad a intenzitu hudobných nástrojov v orchestroch.

Ansámblové obsadenia neboli celkom adekvátne, až na výnimky. Napriek tomu sme mali možnosť počuť výborných spevákov a výborné orchestre, medzi ktorými sa vynímali orchestre z Vojlovice, Erdevíka a Pivnice. Veľkým negatívom je úplná absencia detských muzík. Z kvanta zúčastnených súborov sa nám predstavil jeden detský orchester a dva orchestre, do ktorých boli zapojené deti. Spomenuté orchestre, ako i všetky ostatné, by mali zapájať deti do existujúcich hudobných zoskupení a vzbudzovať u detí záujem o hru na hudobných nástrojoch a postupne vytvárať samostatné detské orchestre. Vedomí sme si určite všetci, že je toto dlhoročný problém, ale aj keď sme pred časom mali na javisku päť detských orchestrov, dnes je opak pravdou. Žiaľ, týmto spôsobom nám hudobná zložka stále ubúda, a škoda by bola, keby nemala pokračovateľov. Vážení hudobníci, pokúste sa svoje remeslo, ktoré robíte výborne a s radosťou, odovzdať v rovnakom duchu mladším nadšencom a potenciálnym pokračovateľom.

Jediný detský orchester, ktorý sa nám predstavil, bol z Báčskeho Petrovca. Veľmi oceňujeme snahu a účasť vôbec, ale keď ide o samotnú interpretáciu a zoskupenie, musíme sa kriticky zmieniť tak na úpravu, ako aj na nadmerné a neprirodzené využívanie zbytočných ozdôb pri interpretácii, ktoré až deformovali piesne a degradovali kvalitnú interpretačnú úroveň spevákov. Čo sa týka zoskupenia, jednak je to príliš veľa nástrojov na jednom mieste a jednak pastiersky inštrumentár, typický pre pastierske oblasti na Slovensku zmiešaný s typickým „školským“ inštrumentárom akosi nejdú spolu. Odporúčame a privítali by sme na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána, ktorý je reprezentačným a jediným detským tohto druhu vo Vojvodine, prezentovať tú najlepšiu vzorku, v tomto prípade muzikantov, a uprednostniť pri spracovaní detského folklórneho materiálu princíp jednoduchosti a uprednostniť kvalitu pred kvantitou.

Ďalším negatívom je hudobný sprievod k tancom nahraný na matriciach, ktoré použili predstavitelia zo Selenče. Neodporúčame do budúcna používať nahrané matrice, aj keď sme si vedomí toho, že určite inú možnosť nemali, lebo práve jediné zoskupenie, ktoré hráva sprievod tanečným skupinám, nemohlo s nimi vystúpiť. Toto je živým príkladom, k čomu dochádza absenciou vlastných hudobníkov v danom prostredí.

Čo sa týka samotného spevu v choreografiách, odporúčame nasledujúce: pri interpretácii nemusí byť vždy odspievaná celá pieseň, niekedy stačí vyspievať iba jednu strofu alebo jeden verš, aby sa oživil tanec, a dávať pozor na tonality. Aj hudobný sprievod prispôsobiť rozpätiu detského hlasu. Práve to obohatí celkovú choreografiu a zbytočné je spievať počas celého predvedenia. Je to unavujúce pre deti a hlavne nestíhajú v tempe buďto vyspievať alebo odtancovať danú choreografiu, čo, samozrejme, uberá na celkovej kvalite vystúpenia, lebo deti pôsobia unavene a nezaujato.

Veľmi dôležité je pri nácviku detí dávať pozor na dikciu, čiže nezosilňovať prehnane prízvučné doby piesní, nekrátiť slabiky, vyspievať správne dlhé slabiky. Bez ohľadu na to, že sú to deti, treba ich od útleho veku učiť správne spievať. Takýmto štýlom niektoré skupiny pôsobili veľmi neisto, dokonca mladšie, a pritom si aj hlavou prikyvovali. Určite sa s nami zhodnete, že sa tieto technické veci dajú odstrániť aj u detí permanentnou prácou. Krásnu a kvalitnú interpretáciu na festivale nám predviedli súbory z B. Palanky, Padiny, Jánošíka, Báčskeho Petrovca, Erdevíka, Kysáča (DFS Slniečko a DFS Vienok), Vojlovice, Starej Pazovy (hudobná kapela, ako i mladšia a staršia tanečná skupina). Ostatným súborom chýbali iba malé nedostatky a týmto môžeme konštatovať, že sa interpretačná úroveň festivalu neustále zlepšuje, čo je aj naším cieľom a veríme, že aj cieľom všetkých zúčastnených.

Celkové scénické predvedenie súborov bolo na vysokej interpretačnej úrovni. Ojedinele sa stalo, že pri scénickom pohybe prichádzalo k nesúladu mladšej a staršej generácie tanečníkov, ako i k nedostatočnej komunikácii a kontaktu dievčat a chlapcov napr. u interpretov z Erdevíka, kde chlapci pri prednese svojho sóla s rekvizitami boli nezainteresovaní (na úkor estetického efektu) a priestorovo boli zle rozmiestnení – jedni na jednej strane javiska, druhí na druhej – čo pôsobilo dojmom, akoby nepatrili do jedného súboru a pôsobili ako dva tábory. Celkom zaujímavý bol na javisku chlapec zo Starej Pazovy, ktorý mrvil kukuricu, a bol celkom vtipný a zaujímavý, ale škoda, že takmer nepovšimnutý – umiestnený do ľavého rohu javiska. Neadekvátne rozmiestnenie bolo príznačné pre väčšinu súborov, nielen u detí z Erdevíka a zo St. Pazovy (ml. skupina), ale aj Kovačice a iných. Hore uvedený príklad sme popísali iba ako rekonštrukciu, pre lepšie pochopenie. Celkovo je žiaduce popracovať na princípoch scény a dávať pozor, ako sme už hovorili, aj na rozmiestnenie mikrofónov a vzájomný kontakt interpretov, a na kontakt s publikom. Treba popracovať tiež na speváckej zložke a zapájať kvalitné spevy do tanca. Opakujeme: nespievať celé piesne. Opakujúcimi sa nedostatkami, ako sú vyššie napočítané, ako i zaťaženosťou detí zložitejšími tanečnými prvkami, premotivovanosťou, spevom počas celého predvedenia, prichádza k úpadku zaujatosti detí na scéne. Vtedy začínajú pôsobiť unavene, okamžite im mizne spontánny, krásny a úprimný detský úsmev, ktorý je zázrakom a čarom celého Detského folklórneho festivalu Zlatá brána.

Tak ako každý účastník DFF Zlatá brána má svoju povinnosť, povinnosťou odbornej poroty je objektívne analyzovať, hodnotiť a vybrať reprezentanta, ktorý detský slovenský vojvodinský folklór bude prezentovať na Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach na Slovensku, za finančnej podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

Na tohtoročnom festivale sa trochu zmenili pravidlá hry, keď ide o hodnotenie. Mali sme za úlohu určiť tri súbory, ktoré získali tri plakety NRSNM. Druhou zmenou bolo okamžité vyhlásenie výsledkov po ukončení festivalu. Z hľadiska našich kvalitatívnych kritérií, komplexnosti predvedených čísel a vzhľadom na všetko, čo sme sa snažili popísať v tejto správe, všetko iba v najlepšom zmysle slova a pozitívnych smerníc do budúcna, sme sa rozhodli takto: tretie miesto čiže bronzovú plaketu NRSNM si vytancoval domáci DFS Slniečko z Kysáča, striebornú plaketu získal DFS Hájiček KUS Mladosť z Lugu a laureátom sa stal a zároveň získal i sošku NRSNM DFS Ratolesť SKUS Pivnica (mladšia skupina).

Odmeneným gratulujeme a všetkým účastníkom prajeme veľmi veľa úspechov na každom vystúpení, aby sa im darilo, aby sa kamarátili, spoznávali navzájom a aby pokračovali v spoznávaní a zveľaďovaní vlastných tradičných hodnôt.

Naša vďaka patrí všetkým účastníkom, ktorí sa akoukoľvek formou zapojili a boli súčasťou tohto prekrásneho sviatku detí a v neposlednom rade organizátorom KIS Kysáč, koordinovaného riaditeľkou festivalu Annou Chrťanovou Leskovac za neúnavnú a vydarenú organizáciu, ktorá je dôležitou zložkou festivalu. Ďakujeme im aj za prejavenú dôveru.

Na záver sa určite s nami zhodnete, že niet krajšieho a príjemnejšieho pocitu, ako je vidieť čisté detské srdcia a úprimnú chuť do spevu a tanca, ktoré dokážu roztlieskať kompletné auditórium báječného zámku Zlatej brány, čím sa všetci zúčastnení stávajú veľkými víťazmi festivalu.

Autori správy a kamaráti festivalu:

Mgr. Anna Medveďová Gašková 

Mgr. Jaroslav Gabríny

Ervín Malina

(Titulok redakčný)

Výsledky hodnotenia:

Najúspešnejším súborom 20. DFF Zlatá brána je:

DFS Ratolesť, SKUS Pivnica (mladšia skupina)

Detské hry: Babka mi rozprávala

Autorka: Tatiana Macková

Nácvik: Tatiana Macková a Janko Merník

Vedúci orchestra: Valentín Michal Grňa

Druhé miesto obsadil:

DFS Hájiček, KUS Mladosť z Lugu

Detská svadba

Autorka a nacvičila: Anna Kukučková

Vedúci orchestra: Miloslav Kardelis

Tretie miesto si vytancoval:

DFS Slniečko, KIS Kysáč

Štylizovaný tanec: Do tanca

Autorka a nacvičila: Mária Pixiadesová

Vedúci orchestra: Miloslav Kardelis