Spomienka na Gorazda Zvonického

V nedeľu 11. augusta v rímskokatolíckom kostole Najsvätejšej trojice  v Selenči bolo kultúrno-poetické stretnutie pod názvom Večierok s Gorazdom Zvonickým. Venovaný bol 100. výročiu jeho narodenia a pripravili ho chovanci Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metoda v Ríme. Pri tejto príležitosti si zaspomínali na dni strávené v ústave a na svojho profesora a pedagóga, s ktorým sa nielen stretávali a mali česť byť aj jeho žiakmi.

Selenčský večierok pozostával z primeraných básní z bohatej tvorby G. Zvonického, hovorilo sa o živote a diele tohto slovenského básnika katolíckej moderny, katolíckeho kňaza, misionára, pedagóga a významného exilového pracovníka. Program moderoval Michal Kaňa a úryvky z básní a o živote a diele tohto neúnavného človeka hovorili sám moderátor programu a Ján Molnár, Ján Slonka, Ján Trusina a Don Štefan Turanský. Večierok spestrili svojimi pesničkami aj cirkevný spevácky zbor za hudobného sprievodu dychovej hudby. Prítomní si zároveň pripomenuli, že sa oslavy 100. výročia narodenia G. Zvonického konajú v roku 50. výročia založenia Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a 1150. výročia príchodu svätého Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy.

Gorazd Zvonický (29. 6. 1913 – 27. 7. 1995), vlastným menom Andrej Šándor, sa narodil v Močaranoch, dnes je to súčasť Michaloviec. Hovorilo sa o ňom ako o významnej osobnosti slovenských dejín a katolíckej moderny. Životné dielo a tvorba G. Zvonického výrazne ovplyvnili vývoj literatúry na Slovensku. Zaslúžil sa o bohatú básnickú tvorbu – vydal viacero básnických zbierok (napr. Sejba perál, Mýtnik pred Madonou, Prebúdza sa zem, Len črepy, Smer Mariánska hora a mnohé iné), cyklus sonetov s názvom Na igricovom kare. V roku 1973 vydal zborník pod názvom Rozsievač perál a písal i eseje a novely. Proticirkevná kampaň  ho zastihla ako výpomocného  katechétu na michalovskom gymnáziu. Po zatknutí sa dostal do izolačného tábora pre duchovných v Podolínci. Tu spolu so stovkami iných rehoľníkov strávil niekoľko tvrdých mesiacov. V auguste 1950 sa mu podarilo z tábora ujsť, tajne prešiel hranicu a odišiel do emigrácie. Určitý čas žil a tvoril v Buenos Aires v Argentíne.  Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa v septembri do Ríma a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa členom predsedníctva Slovenského ústavu v Ríme a profesorom humanitných vied na Gymnáziu Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda až do konca školského roku 1989/1990. Zomrel 27. júla 1995 v Ríme, kde bol aj pochovaný do slovenskej hrobky na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. Telesné pozostatky básnika Gorazda Zvonického boli prevezené na Slovensko a slávnostne uložené do rodnej zeme v Národnom cintoríne v Martine.

Záverom nedeľňajšieho večierka v Selenči si prostredníctvom fotografií prítomní zaspomínali na dni strávené s Don Šándorom v Slovenskom ústave v Ríme. Na večierku bolo počuť aj údaj, že asi štyridsať mladých chlapcov zo Selenče začalo svoje školenie práve v tomto  Slovenskom ústave. Aj sám G. Zvonický, čiže A. Šándor navštívil Selenču, lebo ho zaujali rozprávania chovancov zo Selenče, s ktorými sa každodenne stretával, o živote Slovákov v tomto prostredí.

Juraj Berédi-Ďuky