Zabudnuté, prachom zapadnuté

KNIHY

(Vladimír Valentík: Z dejín výtvarného umenia vojvodinských  Slovákov. Príručka pre učiteľov výtvarnej kultúry na slovenských základných a stredných školách v Srbsku. Vydala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Vytlačila AST Kultúra, Báčsky Petrovec;

Ladislav Čáni a Vladimír Valentík: Karol Miloslav Lehotský. Vydali Akciová spoločnosť tlačiareň Kultúra, Báčsky Petrovec, a Dom zahraničných Slovákov, Bratislava 2004. Vytlačila AST Kultúra, Báčsky Petrovec.)

Umenie a krása sa prelínajú. Dopĺňajú sa. „Krása nám nie je daná na to, aby nám len spríjemnila život na Zemi. Krása nám má pomáhať dozrievať a priviesť nás, aj celé Stvorenie, k dokonalosti. Krása je súčasťou hybnej sily všetkých úrovní nad hmotnosťami. … Harmóniu medzi rozvinutými cnosťami a vonkajším prejavom (jedno od druhého nie je možné odlúčiť) vnímame ako krásu. … Umenie je vlastne nástrojom, pomocou ktorého dokážeme tušenie či vnímanie tej nádhery a dokonalosti vyšších svetov nad hmotnosťami prinášať sem na zem, medzi nás. Umelec je teda človek, ktorý „nedokáže“ odolať tlaku nadpozemskej nádhery a hľadá všetky dostupné spôsoby a prostriedky, ako viditeľne preniesť vnímanú krásu do svojho okolia. Umelecké dielo je viditeľne sformované úsilie o zobrazenie toho, čo sa umelec snaží vo svojom diele sprostredkovať z toho, čo je jemu možné určitým spôsobom vidieť, počuť alebo inak vnímať z dejov prebiehajúcich vo svetoch nad hrubou hmotnosťou. Umelecké dielo môže zapôsobiť priamo na vnútro človeka, jeho ducha.“

Tieto skvelé úvahy o kráse a umení podnietili ma, aby sa verejnosti prezentovali knihy o výtvarnom umení, ktoré raz, pred niekoľkými rokmi vyšli, a okrem toho, že sa zaznamenalo, že uzreli svetlo sveta, žiaľ, zapadli do zabudnutia. Žeby sme nemali blízko k umeniu. To nie. Na ospravedlnenie toho, že k umeniu predsa len máme blízko, trefne vyznie citát českého spisovateľa Jiřího Muchu: „Umenie vyvoláva prianie uskutočniť sen. Dáva dôveru, že ten sen uskutočniteľný je.“

Aby na vojvodinských priestranstvách umenie nevybledlo, aby natrvalo zostali zapísané mená výtvarných umelcov z týchto krážov, aby sa o začiatkoch výtvarného umenia vojvodinských Slovákov vedelo aj o pár sto rokov, postaral sa Vladimír Valentík, autor knihy Z dejín výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, hodnotnej príručky pre učiteľov výtvarnej kultúry v základných a stredných školách v Srbsku. Okrem toho, že je vynikajúcou pedagogickou príručkou, zachováva pred zabudnutím špičkové mená, ktoré výtvarné umenie pozdvihli na najvyšší piedestál vo výtvarnej tvorbe. Autor dal dokopy dejiny slovenského výtvarného umenia v Srbsku a ich tvorcov – vynikajúcich umelcov: Cyrila Kutlíka, Karola Miloslava Lehotského, Zuzku Medveďovú. Zhrnul aj údaje o tvorcoch výtvarného umenia z radov vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia, predstaviteľmi ktorého sú: Oľga Garayová-Babylonová, Anna Máľachová-Fajdnovićová, Anna Pixiadesová, Mira Brtková, Jaroslav Šimovič, Milan Súdi, Ivan Križan, Vladimír Labát-Rovnev, Ján Stupavský, Tichomír Bíreš, Mária Gašková, Viera Fajndovićová-Súdiová, Pavel Pop, Jozef Klátik, Pavel Čáni, Michal Kiráľ a Martin Kizúr. Neprehliadol ani výtvarné umenie Slovákov vo Vojvodine v 20. storočí, také pre kovačické a padinské prostredie typické insitné umenie a insitných maliarov. Dozvedáme sa, že najstaršími insitnými maliarmi v Kovačici a Padine v súčasnosti sú: Ján Strakúšek, Alžbeta Čížiková, Michal Povolný, Ján Bačúr, Ján Husárik a Eva Husáriková. Priestor tu venoval aj umelkyni Márii Máľachovej a insitnému umeniu v Báčskom Petrovci, aby knihu uzavrel reprodukciami špičkových výtvarných prác slovenských vojvodinských umelcov. Nesmieme prehliadnuť, že na samom začiatku príručky sú cenné údaje o začiatkoch výtvarného umenia vojvodinských Slovákov a o prvých slovenských výtvarníkoch v Srbsku.

Predtým sa autor, aj sám milovník a dobrý znalec výtvarného umenia spolu s Ladislavom Čánim vyskúšal aj v zostavovaní monografie o Karolovi Miloslavovi Lehotskom a jeho výtvarnom diele, „ktorý v dejinách slovenského výtvarného umenia zaujal popredné miesto predovšetkým vďaka impresionistickej – v niektorých prípadoch až pointilistickej – maliarskej interpretácii krajiny. Ako plenérista sa k takému podaniu krajiny nedostali ani francúzski impresionisti na základe optickej analýzy sveta, ale uplatnením koncepcie farebného valéru, osvojenej ešte na pražskej akadémii“. Tu sa na kriedovom papieri prezentujú reprodukcie malieb a kresieb Lehotského so sprievodným textom v slovenčine, srbčine a angličtine. Takto je podaná aj textuálna časť. Jednoducho – úroveň.

Žeby azda na vydanie ďalších špičkových diel nebolo sily, vôle, a či azda peňazí. Doprajeme v bližšej budúcnosti zostavovateľom a vydavateľom, aby ich šťastena sprevádzala pri práci, a tešíme sa na nejaké nové diela. Lebo umením sa reprodukuje krása. Umenie oplýva krásou. Umenie je krásno.

Anna Horvátová