Herec je vraj ako matná hlina… Povedal niekto. Pamätám sa, počul som to, keď som prišiel, lepšie povedané, keď ma pozvali do ochotníckeho divadla VHV v Petrovci v tom, trochu už dávnom roku 1994.
Stretol som tam kopu zaujímavých ľudí, ktorí odtiaľ odchádzali, prichádzali, či sa zase vracali tam. Ako herci, ako ľudia nadŕžajúci divadlu. A petrovské divadlo vždy malo dobrých, vynikajúcich hercov a tých, ktorí tam z rôznych dôvodov nezotrvali zaveľa, ale predsa v ňom nechali kus seba, kus svojej práce.
Pavel Spevák-Bratina, synonymum divadelného ochotníckeho života nášho slovenského a vojvodinského. Takmer jedno desaťročie pôsobil na doskách, ktoré svet znamenajú. Sedemdesiate roky minulého storočia boli v petrovskom divadelnom ochotníctve poznačené jeho bravúrnymi výkonmi. Ani sám sa nepamätá, koľko úloh na javisku stvárnil.
Debutoval, ako nám povedal, roku 1968 v slovenskej klasike Kubo od Jozefa Holého. Nepamätá sa už presne, kto bol režisérom. Predpokladá, že túto hru začal inscenovať Andrej Privratský a dokončil ju Mića Vasiljević. Hral tu žandára, aby za túto epizódnu úlohu získal aj cenu. Predtým žil a robil v Novom Sade. Zakončil tam Strednú strojnícku školu, aby potom v Jugoalate robil ako precízny kovobrusič. Spomína si, že býval v známej ulici Jovana Cvijića u pána Žarka Stanimirovića a že v susedstve žil Đorđe Balašević.
Po návrate z vojenčiny roku 1971 a po odchode brata Jána do Austrálie sa vrátil do Petrovca. Začal pomáhať rodičom poľnohospodárom. Patril k tým, ktorí v dedine medzi prvými mali najlepšiu poľnohospodársku techniku. Ako hovorí, neraz sa divadelný text učil v poli pri oračke, počas práce na traktore.
Dve veľké lásky sprevádzali Pavlovu mladosť. Láska k divadlu a láska k hokeju, ktorý v Petrovci v polovici šesťdesiatych rokov začal i hrávať.
Dokonca bolo i takých chvíľ, keď kvôli hokeju musel odísť z divadelných skúšok do Nového Sadu na tréning. A keď známy režisér zo Slovenska Andrej Chmelko, ktorý si vážil hereckú disciplínu, jednoznačne povedal: „Pán Spevák, vyberte si, čo chcete radšej, či hrávať divadlo, alebo hokej?“, Pavel si predsa zvolil hokej lebo nemohol prepásť zápas na belehradskom Tašmajdane, kde Petrovčania porazili skopský Vardar. V Petrovci okrem Pavla Speváka-Bratinu bolo hodne hokejových nadšencov, ako napr. Ivan Križan-Iko, Miroslav Čáni, Samuel Boldocký, Samuel Topoľský-Ťoti, Karol Menďan, či všestranný športovec Janko Labát. Veľkú podporu hokejovému športu dával aj Ivan Majera.
Ak sa vrátime k menu známeho režiséra zo Slovenska Andreja Chmelka, Pavel s ním predsa spolupracoval v predstavení Ženba Krenčinského. K tejto spolupráci sa musí uviesť jedna anekdotická príhoda. Totižto petrovskí divadelníci boli na zájazde v slovenskom Prešove. Na recepcii bol i pán Chmelko, ktorý pri prípitku nezabudol osobitne pozdraviť i petrovského hokejistu?!
K divadelnej osobnosti Pavla Speváka-Bratinu sa viaže hodne anekdotických príbehov. K nejakej zvláštnej disciplíne nemal vrúcny vzťah. Tak ho raz pri jednom hosťovaní v Starej Pazove Petrovčania „zabudli“. Pohostinní domáci ho spolu s Ivanom Radikovićom pritúlili, poskytli mu nocľah a ráno ešte i peniaze na lístok na cestu do Nového Sad dali. V Novom Sade sa, pravda, museli zastaviť v staničnej kaviarni, v ktorej pracoval nik iný, ako Petrovčan Ján Kukučka, dnes majiteľ petrovského hostinca Rovina.
Pavel Spevák-Bratina spolupracoval s mnohými režisérmi, predovšetkým s Andrejom Privratským, Lukom Dotlićom, Mićom Vasiljevićom, Jaromírom Grňom, kým s Ľuboslavom Majerom len v poslednom svojom vystúpení v roku 1993 v Aristofanovej Lýsistrate.
K jeho najlepšiemu hereckému výkonu sa pripisujú dve predstavenia. Ide o hru Ivana Bukovčana Slučka pre dvoch alebo domáca šibenica, v réžii Jaromíra Grňu z roku 1972, ako aj o Solovičovu hru Žobrácke dobrodružstvo v réžii Andreja Privratského roku 1978.
V Prizrene si za úlohu holiča Gejzu v predstavení Žobrácke dobrodružstvo vyslúžil nezabudnuteľné ovácie, a po predstavení celá scéna bola zasypaná kyticami kvetov.
Pavel Spevák hral spolu s mnohými vynikajúcimi petrovskými hercami, ku ktorým aj sám patril. Predovšetkým si spomína na Ondreja Koroša, Pavla Čiliaka, Jána Čániho-Grófa, Annu Labátovú, manželov Častvenovcov, Katarínu Melegovú, Vieru Balážovú, Miroslava Babiaka…, tiež na Pavla Franku a Vladimíra Lačoka, ktorí pracovali v technike. Veď spomienky neblednú…
Samuel Medveď
Na Fruškej hore sa nachádza 16 umelých jazier. Z toho počtu bolo 13 plánovite postavených akumulácií na účely zavlažovania a na zabránenie záplav orných povrchov. Väčšina jazier sa používa, vhodná je na športový...
Čítaj viacDetailsPočas Slovenských národných slávností sa včera konalo i stretnutie zdravotníckych pracovníkov. Zdravotníci z viacerých prostredí sa stretli vo veľkej sieni obce. Natália Hrnčiarová, konzulka na Veľvyslanectve SR v Belehrade V úvodnej časti sa o význame...
Čítaj viacDetailsSrbskej národnej leteckej spoločnosti Air Serbia sa podaril historický úspech. V piatok 1. augusta prepravila počas jediného dňa viac ako 21 600 cestujúcich, čím prekonala všetky doterajšie denné rekordy. Tento výsledok prichádza...
Čítaj viacDetailsAby ste si zabezpečili pohodlnú a efektívnu jazdu, je dôležité vedieť, ako správne nastaviť klimatizáciu v aute hneď po naštartovaní. Najskôr pootvorte okná, prípadne dvere. Po naštartovaní nechajte na 1 – 2...
Čítaj viacDetails
