Pätnásť rokov pôsobenia Bezpečného ženského domova

„Na ročnej úrovni sa Bezpečný ženský domov stará o 110 používateľov, 50 žien a 60 detí. Veľký počet žien aj telefonicky požiadal o pomoc, a to v procese rozhodovania, aby vyšli z násilia,“ hovorí vedúca Bezpečného ženského domova Dr. Nada Padejská-Šekerovićová.

Ako sme sa dozvedeli od vedúcej domova, ženy tam majú každodennú psychologickú pomoc, ako aj  právnickú, pedagogickú, zdravotnícku a pomoc sociálnych pracovníkov. Ženy so svojimi deťmi do domova prichádzajú vo všelijakom stave. S následkami ťažkého fyzického týrania, psychologického a sú medzi nimi aj obete sexuálneho násilia, ekonomického a obete prenasledovania.

„Dôležité je zmeniť paradigmu a nech sa nespytujeme obeti násilia, prečo zostala, prečo neodišla, ale aby sme sa spýtali páchateľa, prečo neprestal páchať násilie. Je to dôležité preto, lebo je zodpovednosť výlučne na páchateľovi násilia. Príčinou násilia nie je mentálna choroba, alebo alkoholizmus. Príčinou násilia je rozhodnutie páchateľa, ktorým považuje, že má právo byť násilný voči tým, ktorí s nim žijú a je paradoxné, že je ich dom pre nich najnebezpečnejším miestom.“

Nada Padejská-Šekerovićová

Podľa jej slov sme sa ako spoločnosť za posledných 15 dní dopracovali k významnému pokroku v uplatňovaní zákonodarného rámca, s cieľom ochrany obetí rodinného násilia. Došlo k zlepšeniu multisektorovej spolupráce a uplatneniu dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známejšej u nás ako Istanbulská konvencia, ako aj iných zákonov, ktoré schválili v našej krajine.

Marinkovićová-Radomirovićová: Násilie sa nesmie trpieť

Predsedníčka Zhromaždenia mesta Nový Sad Jelena Marinkovićová-Radomirovićová zdôraznila, že každého normálneho človeka desí násilie.

„Po 15 rokov máme skutočnosť, že jednotlivci ani dnes nemajú povedomie o tom, že osoba, s ktorou začínajú spoločný život, má právo na vlastný výber. My ako spoločnosť máme pracovať na tom, aby sme predišli násiliu v rodine, aby sme sa snažili podaktorým osobám zmeniť povedomie o tom, že každý človek má právo na vlastný výber,“ povedala Marinkovićová-Radomirovićová. Zároveň odkázala všetkým ženám, že sa násilie nesmie trpieť, o násilí sa musí hlasne rozprávať, musí sa ohlásiť. Je to podľa nej prvý krok, aby štát mohol pomôcť.

Padejská-Šekerovićová a Marinkovićová-Radomirovićová zmapovali doterajšiu prácu. Avšak zaujímalo nás, čo by sme mali podniknúť, aby sa predišlo násiliu, ako aj to, či sa počet žien, ktoré potrebujú pomoc v tomto pandemickom čase, navýšil. Pre Hlas ľudu Padejská-Šekerovićová hovorí:

„Práca na rodovej rovnosti je najlepšou prevenciou. Mesto Nový Sad je jedným z lídrov, ktorý sa vážne zaberajú touto problematikou. Svedčia o tom podpísaná Európska charta o rodovej rovnosti, Komisia pre rodovú rovnosť, Lokálny akčný plán pre rodovú rovnosť a pod. Keď ide o počet žien, ktoré potrebujú pomoc, Stredisko pre sociálnu prácu za posledných 5 rokov zaznamenáva zdvojnásobnený rast nahlásenia násilia. Ročne  o pomoc požiada viac ako 2-tisíc žien, obetí násilia. Od začiatku pandémie sme nezaznamenali rast počtu prípadov. Na tento fenomén sa musíme pozerať dlhoročne a byť pripravení na následky z tohto obdobia, vzhľadom na to, že epidémia ešte stále trvá.“