Za dvanásť dní štyri zápasy, výsledok dosť dobrý

Výkon futbalovej reprezentácie Srbska v úvodných štyroch kolách UEFA Ligy národov možno oceniť veľmi dobrou známkou, aj keď výsledok mohol byť aj lepší. Tieto štyri zápasy potvrdili, že je asi obrana najslabším ohnivkom našej selekcie, lebo sme prijali štyri góly, čo je pre serióznu reprezentáciu, akou Srbsko každopádne je, priveľa.

Hra je dobrá a zaujímavá, bolo to dosť dobre aj v prvom kole proti Nórsku, keď sme prehrali, zvlášť proti Slovinsku v prvom stretnutí a proti Švédsku.

Včera sme v Ľubľane boli dominantným súperom, diktovali sme hru a kontrolovali zápas počas najväčšej jeho časti, ale sa proste ukázalo, že je v tíme ešte dosť priestoru aj na skvalitnenie výkonu. Zvlášť nepríjemný bol začiatok druhého polčasu, keď sme za päť minút prijali dva góly z dvoch protiútokov. A v tom aj je háčik – obrana sa vôbec nevynašla pri rýchlych protiútokoch Slovincov, čo je upozornením pred ďalšími zápasmi a zvlášť pred súbojmi na Mundiale, ktoré sú pred nami v novembri.

Tréner Dragan Stojković stále praktikuje troch obrancov, ktorým pomáhajú krídla – Živković, Radonjić, Kostić a Lazović. V zostave obrancov Milenković – Veljković – Pavlović je asi Pavlović v tejto chvíli najslabší, ale za tým stojí aj skutočnosť, že v klube nebol v prvom pláne a nie je vo forme. Strahinja však za sebou v drese reprezentácie má aj veľmi dobré výkony a zvlášť treba pochváliť jeho hru z posledného stretnutia kvalifikácie proti Portugalsku, keď zohral na výbornú.

Piksi pred začiatkom Ligy národov vyhlásil, že túto súťaž nechápe ako prípravnú, alebo ako priateľské zápasy. Bolo to aj vidno, ibaže by aj UEFA a FIFA trochu viac pozornosti mohli venovať aj kalendáru súťaží, keďže je rytmus veľmi nabitý. Hráči do konca mája prakticky mali záväzky v kluboch a už s prvým júnovým dňom sa začala Liga národov. Akokoľvek, Srbsko na posledné dva zápasy v septembri má právo čakať dobre naladené.

Interkontinentálna play-off v boji o Mundial

Po dnešnej interkontinentálnej play-off sa konečne dozvieme mená všetkých 32 účastníkov záverečného turnaja majstrovstiev sveta v Katare.

Dnes je totiž na programe prvý súboj, v ktorom si sily zmerajú predstavitelia AFC, čiže Ázijskej futbalovej konfederácie a CONMEBOL, čiže Futbalovej federácie Južnej Ameriky. Sú to Austrália a Peru. Populárni Socceroos v ázijskej zóne hrajú od kvalifikácie na MS v roku 2010 v Južnej Afrike. Dovtedy hrávali v zóne Oceánie a v tej boli dominantní, ale aj tak na postup museli čakať celých 32 rokov. Hrali totiž v Západnom Nemecku v roku 1974 a potom ako víťazi play-off v roku 2006. Presťahovali sa do ázijskej zóny a odvtedy si nenechali ujsť ani jeden záverečný turnaj. Najväčší úspech dosiahli práve v roku 2006, keď postúpili do osemfinále, kde vypadli proti neskoršiemu majstrovi sveta Taliansku.

Na Austráliu si dobre spomíname aj my, lebo práve táto selekcia nás eliminovala v skupine na MS 2010, keď nám v poslednom kole skupinovej fázy na postup do osemfinále proti nim stačil aj bod, ale sme prehrali.

Peru hralo aj na minulom šampionáte sveta v Rusku. Na Mundial sa vrátilo po roku 1982 a teraz má šancu zúčastniť sa na dvoch podujatiach po sebe. Proti Austrálii bude favoritom, lebo je objektívne Austrália v súčasnosti oveľa slabšia, ako kým hrali Cahill, Kewell, Viduka a ďalší.

V ďalšom play-off stretnutí sa stretnú Kostarika, ako predstaviteľ Severnej a Strednej Ameriky, a Nový Zéland, predstaviteľ Oceánie. Bude aj to zaujímavý duel, Kostarika je favoritom, ale treba to potvrdiť aj na trávniku. Oni sú relatívne pravidelným účastníkom majstrovstiev sveta, kým Nový Zéland za sebou má dve účasti – v roku 1982 hrali v Španielsku, kým v Južnej Afrike v roku 2010 boli celkom solídni – dosiahli tri remízy, ale zo skupiny nepostúpili.

Miroslav Gašpar