Seminár o živote a diele Františka J. Fugu

Matica slovenská pri príležitosti 100. narodenia Františka J. Fugu má ambíciu usporiadať vedecký seminár s názvom Život a dielo Františka J. Fugu.

Seminár sa plánuje uskutočniť v deň odhalenia busty F. J. Fugu v Aleji národných dejateľov pred budovou Matice slovanskej v Martine. V prípade záujmu o plánovaný seminár máte ešte niekoľko dní o vyplnenie a zaslanie návratky na emailovú adresu Krajanského múzea MS domhronskeho@matica.sk, najneskôr do 15. apríla 2023.

Súčasťou návratky musí byť anotácia odborného príspevku. Rozsah a formálna štruktúra príspevkov je uvedená v pokynoch pre autorov.

Ako informuje riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej PhDr. Zuzana Pavelcová, príspevky, ktoré odznejú na seminári, plánuje Matica slovenská vydať v samostatnom zborníku, resp. ako osobitú stať vo vedeckej recenzovanej ročenke Slováci v zahraničí č. 40.

Seminár sa plánuje usporiadať predbežne 7. júna 2023 vo sídelnej budove Matice slovenskej v Martine.

Program a detailné informácie k priebehu seminára určia po zaslaní návratiek.

František Jozef Fuga (rodným menom František Figa; *9. jún 1923, Vinné – 9. november 1987, Hamilton, Kanada) bol generálny vikár Slovenského gréckokatolíckeho biskupstva sv. Cyrila a sv. Metoda v Kanade, tretí predseda Zahraničnej Matice slovenskej v rokoch 1974 – 1987 a duchovný správca gréckokatolíckej farnosti v Hamiltone.

Narodil sa v rodine obuvníka Emila Figu zo Stropkova. Strednú školu vychodil v Michalovciach, kde 2. mája 1944 zmaturoval. Hneď na to sa prihlásil do Bohosloveckého seminára v Bratislave. Už o rok ho vyslali študovať do Ríma; 5. marca 1950 bol vysvätený za kňaza. Po vysvätení si doplnil štúdiá na Lateránskej univerzite, ktorú ukončil v roku 1952. V roku 1954 sa stal správcom gréckokatolíckej farnosti v Hamiltone. Neskôr sa stal generálnym vikárom Slovenského gréckokatolíckeho biskupstva sv. Cyrila a sv. Metoda.

Bol významným národným buditeľom Slovákov v zahraničí. V rokoch 1974 – 1987 bol tretím predsedom Zahraničnej Matice slovenskej. Bol literárne činný. K jeho najvýznamnejším činom patrí návrh zástavy ZMS – slovanskej trikolóry s dvojkrížom na trojvrší umiestneným v strede (v spoluautorstve s Dr. J. Cincíkom). Pri návrhu novej Ústavy SR sa akceptovala zástava Msgre. Fugu ako základ novej vlajky.