Srbsko obhájilo titul šampióna sveta!

Dievčatá za sebou majú fantastický turnaj a ešte sa nikdy neudialo, že sa jedna reprezentácia stala majstrom s dvanástimi triumfami. Vyšlo to práve Srbsku – naše dievčatá neprehrali v ani jednom stretnutí a na ceste k obhájeniu titulu museli zdolať celých dvanásť prekážok.

Na vysvetlenie – v minulosti už selekcie bývali majstrami sveta bez prehry (napríklad Sovietsky zväz), ale žiadna nemusela zohrať taký počet zápasov, ako Srbsko.

Tentoraz sa to začalo ešte 25. septembra, keď sme v úvodnom kole porazili Kanadu 3 : 0, kým už v druhom kole bolo príliš napínavo proti Bulharsku (vyhrali sme 3 : 2). Už vtedy sa začali čiastočne šíriť svojrázne správy, že je reprezentácia nie na takej úrovni, ako skôr, že sme Bulharkám dovolili odňať dva sety a že postup do eliminačných kôl bude maximom.

Naše dievčatá si takéto nepotrebné nepríjemnosti nevšímali, hrali si podľa svojho a základnú skupinu už dohrali bez chyby. Medzi inými padli aj olympijské majsterky Američanky, hladko 3 : 0.

Namáhavý bol šampionát, naša selekcia dosť aj cestovala, keďže turnaj prebiehal v Poľsku a Holandsku. Štartovali sme v Holandsku, presťahovali sme sa do Poľska, potom do iného mesta v Poľsku a napokon naspäť do Holandska, ale tiež do iného mesta, ako v skupinovej fáze.

Nevplývalo to na koncentráciu, lebo rivali bývali bezmocní. Po dvoch setoch, ktoré nám odňalo Bulharsko, sa na neskoršie podarilo len Poľsku vo štvrťfinále a potom USA v semifinále, ale len jeden.

Dobre sa darilo a reprezentantky stále hovorili, že je nasledujúci zápas najdôležitejší. Hrali si podľa svojho a prinútili súperky, aby sa tie prispôsobovali nášmu rytmu.

Pravdepodobne najväčší nátlak bol viditeľný práve vo spomenutom štvrťfinále proti Poľkám, ktoré boli veľmi motivované a zároveň majú výborný tým. Magdaléna Stysiaková nám zapríčinila mnoho ťažkostí, ale sa nakoniec podarilo triumfovať.

O mentálnej pripravenosti stačí moment práve z toho zápasu, keď sa pri samom konci piateho setu a vo chvíli keď Poľsko malo náskok Tijana Boškovićová na otázku trénera Santarelliho či je koncentrovaná vyjadrila, že je celkom v pohode a mierna. V tom momente bolo jasné, že naše hráčky nezaujíma žiadny nátlak a jasné majú vytýčený cieľ, ktorý chcú dosiahnuť.

Po Poľsku sa znovu na tom istom turnaji podarilo poraziť USA. Semifinále bolo zaujímavé, ale naša selekcia kontrolovala zápas.

Jedno z najkratších finále v dejinách

Čo potom povedať o finále? Brazília na začiatku prvých dvoch setov mala dosť pekný trojbodový či štvorbodový náskok, ale Srbky to elegantne dohonili a v rozhodujúcich momentoch boli skvelé. V prvom sete sme vyhrali 26 : 24, aj keď sme najprv nevyužili dva setbaly.

V druhom bol podobný scenár, ale pri výsledku 16 : 13 Srbsko získalo sedem bodov po sebe a zvrátilo set.

Posledná časť už bola obrovským pôžitkom. Od štartu sa vedenia ujalo Srbsko, náskok sa stále zvyšoval a nakoniec výsledok 25 :17 priniesol titul majstra sveta.

Tijana Boškovićová, rovnako ako na MS 2018, bola vyhlásená za MVP, tiež za najlepšiu smečiarku, Bojana Drčová je zvolená za najlepšiu nahrávačku a Teodora Pušićová za najlepšieho libera majstrovstiev sveta. Ocenenie si zaslúžili aj ďalšie naše hráčky, predovšetkým Jovana Stevanovićová, Bianka Bušová, tiež Bojana Milenkovićová či Mina Popovićová a Sára Lozovová. Ibaže individuálne ocenenia asi musia odísť aj do rúk hráčok iných tímov.

Srbsko sa tak domov vracia s novým titulom majstra sveta a najmenej do roku 2026 sa týmto budeme hrdiť.

Jednotlivé volejbalistky z predchádzajúcich šampionátov tentoraz ani nehrali, ale veľmi skúsená Maja Ognjenovićová ešte skôr odkázala, že by si rada zahrala aj na Olympijských hrách v Paríži. Pevne veríme, že sa jej žiadosť splní, lebo zatiaľ Srbsko ako majster sveta nemá postup na Hry zabezpečený. Prebiehať bude kvalifikácia, ale by svojráznou čerešničkou na torte bolo zlato z tohto podujatia.

Treba zostať na zemi, lebo už o rok je na programe aj šampionát Európy a Srbsko znovu bude konkurovať o najvyššie ocenenia.

Veď sme majstrami sveta v dámskom volejbale!