Iné filmy: Jean Rollin

Francúzsky režisér Jean Rollin (1938 – 2010) o svojich filmoch hovoril, že obrazy v nich sú omnoho významnejšie než samé príbehy. Snivé a tajomné, občas aj groteskné, ale vždy romantické a poetické ovzdušie, ktoré tie obrazy v Rollinových filmoch vytvárajú, je niečo, čo neodolateľne láka milovníkov siedmeho umenia so špecifickým vkusom. Je to aj preto, že filmové príbehy tohto autora sa často vymkýnajú z rámcov logických príbehov a štandardných hereckých výkonov.

Včasné filmy Jeana Rollina sa všeobecne zaraďujú do hororového žánra, ale ide o príliš nekaždodenné, artistické „vampiriády“ s prvkami fantastickosti, surrealizmu a erotiky. Jeho prvý film Le Viol du Vampire (1968), čierno-biely príbeh o štyroch sestrách upíroch, vyvolal kontroverzné reakcie vo vtedajších francúzskych kinách. „Ten film bol veľkým škandálom v Paríži. Obecenstvo bolo rozčúlené. Počas projekcie v Pigalle ľudia hádzali rôzne veci do filmového plátna. A hlavným dôvodom bolo to, že nikto nepochopil príbeh toho filmu“ – povedal Rollin v jednom interview.

Na začiatku 70. rokov minulého storočia Jean Rollin režíroval tri filmy, ktoré definovali jeho charakteristický štýl, príznačný aj pre neskoršie obdobie. Sú to filmy La Vampire Nue (The Nude Vampire, 1970), Le Frisson des Vampires (The Shiver of the Vampires, 1971) a Requiem pour un Vampire (Requiem for a Vampire, 1971). Všetky tri filmy prinášajú ovzdušie zvláštnych poetických lokalít, akými sú staré hrady a zámky, opustené cintoríny a prázdne nočné ulice. Chodia po nich rôzni tuláci, utečenci, upíry a rojkovia – hlavní protagonisti všetkých Rollinových filmov. A diela tohto autora charakterizuje nielen výber zvláštnych lokalít a postáv, ale aj osobitý štýl nahrávania a strihu, čoho výsledkom sú omamujúce a psychedelické, až hypnotické filmové scény.

Rollinov film La Rose de Fer (The Iron Rose, 1973) je často opisovaný ako hororová verzia Rómea a Júlie, odohrávajúca sa v cintoríne, pokým ďalší film o skupine zlých námorníkov stroskotancov Les Démoniaques (The Demoniacs, 1974) má aj určité dobrodružné prvky. Jedným z Rollinových najuznávanejších filmov je Lèvres de Sang (Lips of Blood, 1975) s melancholickým príbehom o mužovi, ktorý sa púšťa do hľadania stratených spomienok z detstva a cesta ho vedie do opusteného zámku, kde naňho čaká tajomná ženská postava.

Menej typické pre Rollina sú dva jeho filmy, v ktorých sa zaoberal témou zombies: Les Raisins de La Mort (The Grapes of Death, 1978) a La morte vivante (The Living Dead Girl, 1982). V tom prvom hrá francúzska herečka Brigitte Lahaie, ktorá potom spolupracovala s Rollinom aj v nasledujúcich projektoch. Ako hlavná protagonistka sa objavuje v podivnom eroticko-hororovom trileri Fascination (1979), jednom zo známejších filmov tohto režiséra.

Počas 80. a začiatkom 90. rokov Jean Rollin hlavne vytváral filmy, ktoré žánrovo nemožno označiť za horor; skôr sú to trilery alebo drámy s fantastickými prvkami. Ide o snímky La Nuit des Traquées (The Night of the Hunted, 1980), The Escapees (1981), Les trottoirs de Bangkok (The Sidewalks of Bangkok, 1984), Perdues dans New York (Lost in New York, 1989) a Killing Car (1993).

K tematike ženských upírov Rollin sa vrátil vo filmoch Les deux orphelines vampires (The Two Orphan Vampires, 1997) a La fiancée de Dracula (2002), pokým v neskorších dielach La nuit des horloges (The Night of Clocks, 2007) a Le masque de la Méduse (The Mask of Medusa, 2009) urobil svojrázne resumé svojho životného diela.

Osobnosť a dielo Jeana Rollina sú témou dokumentárneho filmu Orchestrator of Storms: The Fantastique World of Jean Rollin (2022), ktorého realizáciu mali na starosti Dima Ballin a Kat Ellinger.