Slabšie výnosy pšenice

Žatevné práce majú poľnohospodári už za sebou. Veľké očakávania predsa vystriedalo sklamanie. Minulý rok si poľnohospodári budú pamätať ako jeden z najhorších, keďže dlhotrvajúce sucho zničilo úrodu. No predsa vlani celkom dobre zarodila pšenica, ktorá mala aj dobrú cenu. Táto skutočnosť viedla k tomu, aby sa už v jeseň minulého roku vysiali oveľa väčšie plochy pšenice, ako to bolo rok predtým. Pomerne dobrá jeseň, slabšia zima a daždivá jar naznačovali, že obilie bude tohto roku možno aj rekordné. No skutočnosť bola úplne iná.

Veľké množstvá pšenice putovali priamo do kamiónov (foto: J. Šuster)

Rast pšenice, potom jej ochorenia, ako aj výnosy sme sumarizovali s inžinierom fytomedicíny Jankom Kadlíkom z Pivnice. „Do pšenice sa ešte v jeseň pustilo veľmi veľa poľnohospodárov, nakoľko vlani zachránila mnohých výrobcov. Celkovo začiatočná vegetácia bola vynikajúca, keďže mala pšenica dobré podmienky na rast. No záver by sme nemohli už charakterizovať ako vynikajúci, lebo sme mali daždivú jar. Jednoducho veľmi veľa vody spôsobilo aj výskyt početných chorôb, ktoré vegetáciu spomalili. Najviac, samozrejme, bolo plesní. Dominovala napríklad rez plevová na listoch, a potom už klasy boli nakazené fuzariózovou hnilobou, alebo u nás známou ako fuzarióza. Samozrejme, bolo tu aj viac chorôb, ale tieto dve na území Vojvodiny najviac dominovali. Tento rok by sme mohli porovnať s rokom 2014, keď choroby drasticky znížili kvalitu a výnosy pšenice. V priemere sa postrek pšenice fungicídmi robí 2-krát, alebo maximálne 3-krát, no tohto roku niektorí poľnohospodári postrek robili dokonca až 4-krát.“

Dlhotrvajúce jarné dažde, ako sme už uviedli, spočiatku žičili, no postupne aj zle vplývali na pšenicu. Bežne poľnohospodári tvrdia, že voda vypierala zrno žita, čo znamená, že sa znižovala aj jeho štandardná hmotnosť. Ako tvrdí Janko Kadlík, v priemere, keď sa sumarizuje výsledok žatvy roku 2023, dalo by sa povedať, že boli výnosy o 15 až 20 percent nižšie, ako to bolo vlani. Napríklad tohto roku v priemere poľnohospodári mali 4 tony pšenice na katastrálne jutro. Na vyšších polohách Vojvodiny alebo na plochách so slabšou kvalitou pôdy tie výnosy boli omnoho nižšie. Na samotný výzor bola pšenica vynikajúca, ibaže hmotnosť zrna bola veľmi malá. Normálne roky nosia obvykle viac ako 5 ton pšenice na katastrálne jutro.

A nakoniec sa dostávame, samozrejme, k cene pšenice. Tá asi ešte viac poľnohospodárov prekvapila ako samotné zlé výnosy. Totiž aktuálne je cena pšenice od 19 do 20 dinárov, kým vlani bola jej cena 35 dinárov. Náklady na sejbu a kosenie pšenice (kosenie tohto roku dosiahlo cenu 7-tisíc, alebo dokonca v niektorých prípadoch až 8-tisíc dinárov za katastrálne jutro), hnojenie, a potom oveľa viac postrekov iba zaťažili našich poľnohospodárov a nakoniec ich dorazila cena pšenice. Pri najlepšom budú poľnohospodári na zlatej nule, ale aj v strate.

Mnohí z nich očakávali peniaze z pšenice, na realizovanie ďalších poľnohospodárskych prác, ktoré ich čakajú pri ostatných plodinách, no zostali bez zisku. Niektorí výrobcovia pšenice si ju plánujú nechať na sklade a čakať vyššiu cenu, no sú aj takí, ktorí si to dovoliť nemôžu. Samozrejme, potrebné je pozerať sa aj v širšom spektre na cenu, ktorú vo väčšine prípadov diktuje zahraničný obchod. Napríklad Rusko aktuálne vyváža dvakrát viac pšenice ako pred vojnou a nezaostáva za ním ani tzv. obilnica Európy – Ukrajina. Tí poľnohospodári, ktorí si však pšenicu nechali na sklade, ešte veria, že sa jej cena bude korigovať, no väčšina ju musela predať v dôsledku zadlženia.

No nakoniec iba jedna konštatácia – budú chlieb a múka lacnejšie, už keď je cena pšenice o polovicu nižšia než vlani?