K Olympijským hrám v Paríži – Rio de Janeiro 2016 a Tokio 2020

Predtým sa sústredíme aj na 31. Olympijské hry, ktoré od 5. do 21. augusta 2016 prebiehali v brazílskom veľkomeste Rio de Janeiro. Tak sa prvýkrát v dejinách olympijských hier toto podujatie konalo na juhoamerickom kontinente. Okrem toho s OH v Riu spájame ešte niekoľko zaujímavostí či kuriozít – boli to prvé OH v krajine, v ktorej je dominantný jazyk portugalčina, prvé OH po roku 1968 v tzv. Latinskej Amerike, prvé OH, ktoré formálne prebiehali v zimnom období, keďže v tom období je v Brazílii zima a prvé OH po roku 2000 a podujatia v Sydney, ktoré prebiehali na južnej pologuli.

Debutovali Južný Sudán, Kosovo a Olympijský tím utečencov. Do programu pribudli rugby 7 a golf. Súťažilo 11 180 športovcov, na programe bolo 28 športov a úhrnne 306 udalostí, na ktorých sa udeľovali medaily.

Jednotlivé krajiny v Riu získali svoje prvé olympijské zlaté medaily, medzi nimi aj Kosovo, za ktoré zároveň jedinú medailu na tomto podujatí vybojovala Majlinda Kelmendi v džudo.

Najúspešnejšie boli USA, ktoré získali až 121 medailí, hostiteľ Brazília sa slušne predstavil a získal 19 medailí.

Srbsko na Olympijských hrách v Riu bolo tiež príliš úspešné. Získalo osem medailí – dve zlaté, štyri strieborné a dve bronzové. Zlato si zaslúžili vodní pólisti a zápasník Davor Štefanek, strieborní boli Marko Tomićević a Milenko Zorić v kanoe, Tijana Bogdanovićová v taekwondo, tiež volejbalistky a basketbalisti.

Ivana Španovićová bola tretia v skoku do diaľky a ešte jednu medailu v kolektívnych športoch vybojovali basketbalistky.

Rozčaroval Novak Đoković, ktorý v Riu vypadol ihneď v prvom kole proti Juanovi Martínovi del Potrovi z Argentíny.

Tokio 2020

Ďalšie Olympijský hry neprebiehali o štyri roky neskoršie, ale o päť. Pandémia koronavírusu ovplyvnila každý segment ľudskej aktivity, takže boli zrušené alebo odročené početné podujatia.

Tak aj futbalové Majstrovstvá Európy, ale aj Olympijské hry, ktorých organizátorom bolo Tokio. Spomínalo sa, že pre odročenie malo Japonsko ohromné finančné straty, ale bez ohľadu na všetko, podujatie v roku 2021 aj tak prebiehalo na vysokej úrovni. Vlastne, práve tak, ako sa od Japoncov aj očakáva. Preto im treba uznať, že sú naozaj schopní a na momenty sa zdajú, ako keby od pozostávajúceho sveta boli vzdialení niekoľko desaťročí v kontexte vyspelosti a organizácie.

Tokio sa tak po roku 1964 znovu stalo organizátorom OH a zároveň to boli už tretie OH na japonskom území, keďže zimné prebiehali v Japonsku v rokoch 1972 a 1998. Otvorené boli 23. júla a trvali do 8. augusta 2021, ale pre komerčné a organizačné dôvody je podujatie pomenované Olympijské hry 2020. Do programu pribudli 3 x 3 basketbal, ako aj BMX freestyle, čiže exhibičná jazda na bicykli.

Organizátori sa rozhodli do programu vrátiť bejzbal a softball, zapojili aj športové lezenie, surfing a skateboarding. Posledné tri spomenuté disciplíny zostali v programe a budeme ich sledovať aj v Paríži.

Karate po Tokiu znovu nie je v olympijskej rodine, keďže karate asociácie nemôžu dosiahnuť dohodu a vystupovať ako jedna federácia či konfederácia. Pre nás je dôležité to, že tak v karate dlho budeme mať olympijskú šampiónku – je to Jovana Prekovićová, ktorá si zlato vybojovala v kategórii do 61 kilogramov.

Naši športovci získali deväť medailí – zlatá bola aj Milica Mandićová v taekwonde, ako aj vodní pólisti, ktorí obhájili titul z Ria. Žiaľ, po Tokiu nasledoval výrazný pokles tohto nášho športu.

Strieborný bol strelec Damir Mikec, kým bronz získala Tijana Bogdanovićová v taekwonde, tiež Milenko Sebić v strelectve, volejbalistky, tiež 3 x 3 basketbalisti, ako aj Zurab Datunashvili v zápasení.

Očakávali sme ešte niekoľko medailí, predovšetkým od Novaka Đokovića, ktorý tentoraz prehral v semifinále a v boji o bronz, tiež od Ivany Španovićovej, možno aj od basketbalistiek, ktoré tiež finišovali na štvrtom mieste.

Najúspešnejší znovu boli Američania, nasledovali Číňania, a potom aj hostitelia Japonci.