Oslava Dňa školy v ZŠ Simeona Aranického v Starej Pazove sa uskutočnila včera v aule školy a niesla sa v znamení žiackej tvorivosti a humanity.

Oslava bola tradične otvorená školskou hymnou v podaní školského chóru. Riaditeľ školy Igor Mitrović zdôraznil, že tohtoročná oslava mala charitatívny charakter. Počas programu sa zbierala finančná pomoc na liečbu malého Kostu z Novej Pazovy, ktorý bojuje s neuroblastómom, zriedkavým a agresívnym zhubným nádorom nadobličiek. Na podujatí sa zúčastnili predstavitelia cirkvi, Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova, ako aj predstavitelia z iných vzdelávacích inštitúcií. Celé podujatie bolo zároveň príležitosťou predstaviť talenty žiakov a hodnoty solidarity, ktoré škola dlhodobo buduje.
Dátum 1. október sa viaže na dôležitý historický moment spojený s osobnosťou, po ktorej je škola pomenovaná. Práve 1. októbra roku 1896 vtedy 26-ročný pravoslávny kňaz Simeon Aranický nastúpil do kňazskej a duchovnej povinnosti v kostole svätého Iliju v Starej Pazove. Škola si tento dátum zvolila aj preto, že Simeon Aranický nebol iba kňazom, ale aj významným osvetovým pracovníkom, kultúrnym dejateľom a historikom. Moderná budova školy bola otvorená začiatkom septembra 2009 a vedenie školy sa rozhodlo oslavovať oficiálny sviatok školy práve 1. októbra, čím symbolicky prepája moderné vzdelávanie s historickým odkazom tohto významného staropazovského buditeľa.

Hlavným bodom programu bolo divadelné predstavenie – autorská inscenácia s názvom Kad se tikva pokondiri. Predstavenie na motívy diela Jovana Steriju Popovića napísal a zrežíroval žiak ôsmeho ročníka Aleksa Nestorović. Hra trvala 40 minút a predstavili sa v nej početní žiaci školy. Odbornú pomoc pri jej realizácii im poskytli profesorky srbského jazyka Biljana Trifunovićová a Božidarka Martićová.
V tejto škole od roku 2019 pôsobí aj Vladislava Havranová, profesorka slovenského jazyka a literatúry. Vyučuje slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Ako nám povedala, jej skúsenosti sú prevažne pozitívne, avšak za istý nedostatok považuje slovné a nie číselné hodnotenie žiakov, keďže tí podľa nej nemajú zo známky takú radosť, ako keby dostávali číselné známky. Má dve skupiny žiakov – mladších, od 1. do 4 ročníka, ktorí sa učia spoločne napriek rozdielnej úrovni vedomostí, a žiakov vyšších ročníkov. V tomto školskom roku má na hodinách slovenského jazyka 18 žiakov nižších ročníkov a 6 žiakov vyšších ročníkov.





