Zo zájazdu vo Vojvodine: Mosty medzi krajanmi

V priestoroch SKUS hrdinu Janka Čmelíka ich čakal príjemný uvítací program, v rámci ktorého sa prihovorili Libuška Lakatošová, predsedníčka, a Zdenko Uheli, výkonný riaditeľ spolku, Jaroslav Miklovic, profesor dejepisu, Ružena Červenská, choreografka a Katarína Potranová, členka Združenia pazovských žien, ktorá zarecitovala vlastnú báseň.

Hostia si pozreli etno izbu a výstavu ručných prác Združenia pazovských žien. Potom sa vybrali aj do Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka, kde ich v mene tejto ustanovizne privítala a pozdravila Irena Stojšićová, riaditeľka školy. V Starej Pazove navštívili všetky tri kostoly a najviac času a pozornosti venovali obchôdzke slovenského evanjelického kostola, kde ich v mene tamojšieho cirkevného zboru privítal a stručne podal historické údaje a aktuálny stav v cirkvi Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský.

V rámci 4-dňového programu (od 22. do 25. mája), ktorý zorganizovala predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska Katarína Koňariková, inak riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej v Martine, pobudla táto výprava aj v Báčskom Petrovci, Pivnici, Padine a Hložanoch. Početní krajania povedali, že bolo obohacujúce  nadviazať nové kontakty, porozprávať sa a dozvedieť sa rôzne zaujímavosti, aj dojímavé príbehy.

Olga Fejdiová sa v roku 1942 narodila v Báčskom Petrovci, no počas vojnových rokov odišla s rodičmi na Slovensko, kde dodnes žije v Liptovskom Mikuláši a je podpredsedníčkou Spolku Slovákov z Juhoslávie. Jej dedko bol zakladateľom gymnázia v Petrovci. Banskobystričan, dlhé roky žijúci v Bratislave, Ivan Ožvát vysvetlil, že jeho meno pochádza z Kysáča a Báčskeho Petrovca a keďže vyše 40 rokov bol operným spevákom – sólistom v Slovenskom národnom divadle, na záver stretnutia zaspieval Pazovčanom slovenskú ľudovú pieseň.

Ako na stretnutí odznelo, je veľmi dôležité vytvárať sieť kontaktov medzi Slovákmi po celom svete, z mnohých dôvodov a jedným z tých dôvodov je aj zachovávanie krásnej materinskej reči. Ako povedala účastníčka zájazdu Eva Hanzelová z Galanty, keď v Srbsku počula na uliciach slovenčinu, oči mala plné sĺz. Program mali ozaj veľmi bohatý a medzi účastníkmi vládli veľmi silné emócie, kde každý hľadal korene, väzby a rodinné príbuzenstvá.

„My ako spolok organizujeme rôzne zájazdy a podujatia pre našich krajanov. Väčšina členov nášho spolku, teda tých pôvodných, ktorí sa narodili v Bulharsku, už, bohužiaľ, medzi nami nie sú, ale potomkovia majú veľký záujem pátrať po svojich koreňoch a zaujímajú sa o kultúru a kultúrne dedičstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia,  takže aj preto organizujeme zájazdy na Dolnú zem a navštevujeme slovenské dediny, odkiaľ pravdepodobne pochádzali naši predkovia“, povedala okrem iného K. Koňariková a doložila, že tento zájazd ponúkli aj  spolkom Slovákov z Maďarska, z Rumunska, aj z Juhoslávie a boli tam zástupcovia teda aj z týchto spolkov.