Divadelný festival 31. Petrovské dni divadelné

„Opäť sa stretávame pri divadle – pri umení, ktoré dokáže rozosmiať, dojať, ale aj prinútiť človeka zastaviť sa a zamyslieť. Divadlo totiž nie je len javisko, svetlá, kulisy a text. Je to predovšetkým stretnutie človeka s človekom,“ bolo počuť na úvod slávnostného otvorenia tohtoročného petrovského divadelného festivalu, kým vítali hostí a návštevníkov.

„Petrovské dni divadelné majú za sebou už tri desaťročia. Za ten čas sa na javisku vystriedali stovky účinkujúcich, zazneli množstvá príbehov a vznikli nezabudnuteľné chvíle, ktoré zostávajú v pamäti nielen tých, ktorí stáli na javisku, ale aj tých, ktorí sedeli v hľadisku. Je krásne, že táto tradícia pokračuje, že sa stále nájdu ľudia, ktorí svoj voľný čas venujú divadlu, ktorí skúšajú, tvoria, učia sa texty, prekonávajú trému a napokon vystúpia pred divákov. A rovnako krásne je, že existujú diváci, ktorí sú ochotní prísť, počúvať, pozerať sa a nechať sa na chvíľu vtiahnuť do iného sveta. Práve kvôli tomuto má divadlo zmysel,“ uviedla moderátorka Ksenija Vujačićová po hudobnom predele v podaní mladého flautistu Igora Rakočevića.

Potom sa prihovorila aktuálna riaditeľka SVD Alexandra Bartošová. „Divadlo má v našom živote svoje nezastupiteľné miesto. Nie je iba zábavou alebo spôsobom, ako príjemne stráviť večer. Je priestorom, v ktorom sa stretávajú ľudia, myšlienky, emócie a príbehy. Dokáže nás rozosmiať, dojať, ale aj prinútiť zamyslieť sa nad sebou, nad ľuďmi okolo nás a nad svetom, v ktorom žijeme. Divadlo nám pripomína hodnotu živého ľudského kontaktu. V čase, keď veľkú časť nášho života trávime pred obrazovkami, je vzácne stretnúť sa v jednej sále, pozerať sa na živých hercov a spolu s nimi prežívať príbeh. Každé predstavenie je jedinečné – vzniká práve v danom okamihu a už sa nikdy nebude opakovať úplne rovnako. Jeho sila spočíva aj v tom, že je živé. Herec stojí pred divákom a v danom okamihu mu odovzdáva kus svojho talentu, energie a emócie. Každé predstavenie je preto neopakovateľné. A práve v tom je čaro divadla. O to
väčší význam majú Petrovské dni divadelné. Už 31 rokov sú dôkazom, že divadlo má v našom prostredí pevné miesto a že tradície, ktoré vytvorili naši predchodcovia, majú zmysel zachovávať a odovzdávať ďalej,“ povedala Bartošová vo svojom príhovore.

Súčasťou otváracieho ceremoniálu bola aj dokumentárna výstava Stopy na petrovskom javisku 1866 – 2026 venovaná 160. výročiu divadelníctva v Petrovci autorky Anny Séčovej-Pintírovej. O samotnej výstave, ako aj o predchádzajúcich troch pri výročiach divadla v rokoch 1996, 2006 a 2016 hovoril recenzent a prvý riaditeľ SVD Vladimír Valentík. Zdôraznil, že na rozdiel od predchádzajúcich výstav, ktoré boli buď klasické pozostávajúce prevažne z originálnych dokumentov alebo panelové, táto prináša množstvo dokumentov zo zbierok Múzea vojvodinských Slovákov a k tomu aj množstvo textov a návštevníkovi bude potrebný dlhší čas vhĺbiť sa do jej obsahu. Na záver sa prihovorila aj predsedníčka obce Viera Krstovská, ktorá predtým tiež desaťročie viedla túto divadelnú inštitúciu.

Po slávnostnom otvorení festivalu nasledovalo predstavenie v podaní Národného divadla Tošu Jovanovića zo Zreňanina. Predstavili sa klasickou komédiou Branislava Nušića Gospođa ministarka v réžii a adaptácii Dušana Petrovića.

Samotný režisér sa o predstavení vyjadril takto: „Už po tretíkrát sa spolu so súborom zreňaninského divadla venujem tvorbe Nušića – nášho klasika a zároveň súčasníka. Je fascinujúce a zároveň znepokojujúce uvedomiť si, do akej miery svet tohto dramatika, vytvorený pred viac než storočím, zrkadlí našu vlastnú každodennú realitu. Zdá sa, akoby bola naša spoločnosť už vyše sto rokov uväznená v bludnom kruhu, ktorý definuje nedostatok skutočných hodnôt, existenčné zápasy a bremeno špecifickej mentality.“