Vzhľadom na to, v akej situácii sa nachádza náš futbal, tak klubový, ako aj reprezentačný, neprekvapuje fakt, že duely Ligy A2 UEFA Ligy národov v sezóne 2026/2027 proti Grécku a Holandsku sledovalo v Belehrade na štadióne úhrnne niečo nad 20-tisíc divákov.

Kapacita štadióna Rajka Mitića je približne 50-tisíc divákov a vo štvrtok bolo proti Grécku podľa týchto údajov zaplnených približne 10 percent miest. Proti Holandsku zápas sledovalo okolo 15-tisíc divákov. A veru, ani týmto ľuďom sa naši futbalisti nevedeli odvďačiť. Viac než prehry na domácom trávniku proti Grécku aj Holandsku bolí apatia, nezáujem a ľahostajnosť našich hráčov.
Mali sme veľkú nádej, že sa situácia s príchodom Veljka Paunovića na lavičku A-tímu zmení, ale na základe zápasov, ktoré sme sledovali od jeho angažmánu, sme od takéhoto scenára veľmi ďaleko. Platí to pre záver kvalifikácie na Mundial 2026, ako aj pre priateľské zápasy, ktoré naši zohrali na jar a pred svetovým šampionátom, i pre úvodné zápasy UEFA Ligy národov.
V posledných šiestich zápasoch Srbsko vyhralo iba v priateľskom stretnutí so Saudskou Arábiou, prehralo so Španielskom, Kapverdami, Mexikom a teraz s Gréckom a Holandskom.
Znovu sa opodstatnenými zdajú byť kritiky na adresu jednotlivých hráčov a otázna je ich prítomnosť v národnom tíme. Predovšetkým do tejto kategórie patria Sergej Milinković Savić, Nemanja Gudelj, Filip Kostić, Nemanja Maksimović, Saša Lukić a ďalší; teda takmer polovica hráčov základnej zostavy.
Faktom tiež je, že Srbsko dnes nemá elitných hráčov. Potvrdzuje to skutočnosť, že nemá futbalistov v najlepších európskych kluboch, ktoré sú vo svete dominantné. Kým v minulosti reprezentáciu tvorili Mijatović z madridského Realu, Savićević z AC Milána, Mihajlović a Stanković z Lazia, Jugović z Juventusu a ďalší futbalisti na najvyššej úrovni, dnes prvý tím Srbska tvoria Milinković Savić zo Saudskej Arábie, Gudelj z Getafe, Kostić z PSV, Maksimović zo Spojených arabských emirátov, Lukić z Ipswichu atď.
Veljkovi Paunovićovi sa podarilo presvedčiť Dušana Tadića, aby sa vrátil do tímu. Z jednej strany je to dobre, lebo nám chýba taký typ futbalistu, ktorý vie čítať hru, z druhej je smutné, že z mladších hráčov taký káder nemáme. A navyše Tadić už má 37 rokov a budúcnosť A-tímu nemožno stavať na ňom. Ibaže druhá vízia asi neexistuje. Práve Tadić je možno aj najlepším jednotlivcom v úvodných dvoch zápasoch, spolu s Andrijom Živkovićom a Strahinjom Pavlovićom, ktorí sa v drese reprezentácie zrejme vždy maximálne snažia.

Susedné Chorvátsko by nám mohlo byť dobrým príkladom a jeho hráči ukazovateľom toho, ako sa hrá za svoju krajinu. Určite je táto generácia Chorvátska omnoho slabšia než tá, ktorá v Rusku hrala finále Majstrovstiev sveta v roku 2018, ale v ich hre sa vždy prejavuje národná hrdosť a Chorváti za svoju krajinu hrajú s oveľa väčším elánom. Luka Modrić, o ktorom sa hovorilo, že by sa s reprezentáciou mohol rozlúčiť po získaní svetového striebra, je stále v tíme. Už ako 41-ročný naďalej vedie svojich spoluhráčov, motivuje ich a strieľa rozhodujúce góly. A od Majstrovstiev sveta v Rusku uplynulo už osem rokov.
Srbsko v neblahom rozpoložení, za ktoré sú asi zodpovední práve hráči a vedenie Futbalového zväzu, čaká na ďalšie dva zápasy v Lige národov v októbrovom cykle.
Už vo štvrtok nasleduje zápas s Nemeckom v Mníchove a v nedeľu aj odvetný duel s Holandskom v Eindhovene.
Nikto asi neočakával, že po dvoch kolách našej skupiny bude v čele tabuľky Grécko s maximálnym výkonom, a to po dvoch triumfoch za chotárom, proti Srbsku a Nemecku. Avšak Gréci v tíme majú skutočne niekoľko veľmi dobrých hráčov z Liverpoolu, Arsenalu či Borussie Dortmund a zdá sa, že aj dobre rozpracovaný systém práce.





