Neveľké, zelené a najmä pútavé

ČASOPISY

(Nový život, roč. 65, č. 1 – 2, 2013)

Vlaňajšiu retrospektívnu výstavu akademickej maliarky a sochárky Miry Brtkovej (v októbri v Novom Sade) vojvodinský webový časopis Art magazin kvalifikoval ako najlepšiu vo Vojvodine v roku 2012. Nie div, že sa šéfredaktor časopisu Nový život Adam Svetlík rozhodol prvé dvojčíslo 65. ročníka vizuálne spestriť práve jej prácami. Do obálky farby jarných tráv zabalil celý rad rôznorodých pútavých príspevkov vrátane vlastného „v roli úvodníka“ pod názvom Spomínanie. V ňom na niekoľkých príkladoch ilustruje problém ľudskej pamäti, respektíve vzťah literárnych autorov k žriedlu spomienok zakotvených vo vlastnej pamäti.

Zásah do stredu kvitujeme aj pri nahliadnutí do rubriky Chat. Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska udelila Cenu Pavla Országha Hviezdoslava za rok 2012 našej prekladateľke Zdenke Valentovej-Belićovej za preklady diel slovenskej literatúry do srbčiny. Zuzana Čížiková dobre mierenými otázkami umožnila odmenenej spolubesedníčke, aby verejnosti priblížila čaro „remesla“, na ktoré sa, žiaľ, orientuje málo našincov.

Modrý deň je názov cyklu pozostávajúceho z deviatich básní Viery Benkovej, ktorý čitateľa uvádza do rubriky Pulzovanie literatúry, prebúdzajúc v ňom všetko dobré, pekné, hrejivé. Tu kvitujeme aj radostný pocit zo skutočnosti, že Miroslav Demák opäť jazdí na svojom zázračnom literárnom tátošovi, a že z toho vzišla priam svetová poviedka Jedna smrť v Belehrade, ktorá si, mimochodom, vyslúžila 1. cenu na súbehu NŽ za rok 2012 a dočkala sa teraz aj časopiseckého života. Do tretice sa v tomto bloku predstavila Andrea Speváková krátkym dramatickým útvarom pod názvom 17, príbehom s vôňou pretrvávajúcou od ďalekej minulosti po vzdialenú budúcnosť.

In memoriam. Rubrika, na ktorú sa sotva niekto teší. V januári 2013 odišiel Samuel Čeman. Novinár, pedagóg, publicista. Jeho text pod titulkom Realita alterna magica alebo Sondy do meditácie (z roku 1997) si všíma moderný prejav v diele Víťazoslava Hronca a (najmä) Zlatka Benku. Rubrika Studnička pamäť ponúka 23. časť Hroncovho Denníka.

Texty a kontexty obsahujú tri príspevky. V Malej eseji o slovách Mária Myjavcová, rozjímajúc o nenáležitých syntagmách „sekať trstinu“ a „čistiť sneh“ (ktoré používajú Slováci – nielen – v Bielom Blate a Starej Pazove), dospieva k záveru, že „súčasné generácie adeptov slovenčiny nevdojak nemajú sklon k únavnej práci v oblasti našej jazykovej kultúry“. Dodáva, že radšej by sa nemýlila; dovolíme si dodať, že sa, žiaľ, sotva mýli. Michal Harpáň je autorom príspevku Recepcia literárneho diela Milorada Pavića v slovenskej literatúre. Podpis Jany Kuzmíkovej prislúcha textu s titulkom K problematike vedomia v tvorbe Františka Švantnera.

Štyria autori pre NŽ napísali štyri recenzie: Miroslav Dudok hovorí o publikácii Evy Tibenskej Slovenčina v zrkadle vnútorných a vonkajších vzťahov. Ivica Hajdučeková sa zmieňuje o publikácii Pavla Rohárika (nadlackého rodáka žijúceho v Banskej Bystrici) Terminológia remeselníckej výroby a jazyk štúrovského obdobia Slovákov v Nadlaku. II. a III. časť. Dalimír Hajko posudzuje zbierku poézie Martina Prebudilu Takmer o ničom, Viera Benková si posvietila na knihu Etely Farkašovej Pláne približne zapamätaného. Zelený zväzok NŽ uzavierajú Miscelaneá, t. j. Slávnostný príhovor Michala Harpáňa pri preberaní titulu doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela, respektíve Správa súbehovej komisie Nového života v roku 2012 podpísaný šéfredaktorom Adamom Svetlíkom.

Juraj Bartoš