Osemdesiat rokov organizovaného literárneho života Slovákov v Srbsku

VÝROČIA

V auguste 1932 pri príležitosti Slovenských národných slávností po viacročných prípravách Slováci vo Vojvodine si založili Maticu slovenskú v Juhoslávii so sídlom v Báčskom Petrovci. Ako hovorili zakladatelia, ale aj jej nasledovatelia, cieľom založenia MSJ bolo „zjednotiť všetkých milovníkov národa a života slovenského v Juhoslávii, aby spoločnými silami pracovala na pozdvihnutí slovenskej vzdelanosti a tým i na hmotnom dobrobyte slovenského národa v Juhoslávii“.

MSJ si hneď na začiatku svojej činnosti zakladala výbory, ktoré tvarovali národný a kultúrny život, ale budovala aj vlastnú knižnicu, v ktorej čoskoro bolo zo 5 000 kníh v slovenskej reči. Okrem toho matičiari si kúpili kameru, nahrávali filmy o živote tunajších Slovákov, o obyčajach, o Slovenských národných slávnostiach, a potom natočené filmy premietali vo všetkých slovenských dedinách v Juhoslávii. Neskoršie sa MSJ stala aj zakladateľom a organizátorom divadelných predstavení a festivalov, tiež organizovala aj divadelné súťaže tak pre dospelých, ako aj pre deti.

Iba rok po založení, teda v roku 1933, MSJ začala vydávať vlastný časopis, ktorý pomenovali Náš život. Ide o periodikum literárneho a kultúrneho rázu, ktorého nasledovateľom v súčasnosti a od roku 1949 je časopis Nový život. Sú to najstaršie slovenské literárne časopisy v slovenskom zahraničí. Koncom tridsiatych rokov minulého storočia k nemu matičiari pridali ďalší literárny časopis venovaný deťom – Zornička.

Snahy vydávať literárny a kultúrny časopis sa prejavovali aj skôr, predovšetkým u študujúcej mládeže v tvare časopisu Svit, ale tie neboli dlhého veku. Matičiari po založení MSJ získali vyše sto členov a podporovateľov a svoje pôsobenie rozšírili po jednotlivých vojvodinských dedinách v rámci miestnych odborov. S cieľom zintenzívniť vydavateľskú činnosť a osloviť predovšetkým kultúrnu verejnosť a učiteľov, rozhodli sa vydávať časopis Náš život. Jeho prvé číslo, májové, bolo vytlačené 27. apríla roku 1933 a dokopy tento ročník vychádzal v desiatich ročníkoch. Jeho periodicita sa ustálila v rokoch 1933 až 1940, a potom po oslobodení v rokoch 1946 – 1947. V prvých ôsmich ročníkoch bol to kvartálnik, pričom ročne vychádzali tri osobitné zošity a tretí bol dvojčíslom. V deviatom ročníku boli publikované štyri zošity a v povojnovom období v novom spoločenskom zriadení Náš život už akoby tratil na obrátkach  a v roku 1946 vyšli tri dvojčísla a v poslednom roku vychádzania, v roku 1947 vyšlo šesť čísel v jednom zošite. Náklad časopisu sa pohyboval od začiatočných 1 000 a po vojne sa vyšplhal až do ohromných 6 000 výtlačkov.

Od začiatkov dušou a telom časopisu bol afirmovaný spisovateľ a učiteľ Ján Čajak (1863 – 1944), ktorý sa v rokoch 1933 – 1938 podpisoval ako hlavný redaktor časopisu. V tom čase Čajak bol zároveň aj predsedom literárneho a národopisného odboru MSJ a cestou časopisu  trval na zošľachtení literárnej a vedeckej snahy mladých generácií. Čajak bol predtým i spoluzakladateľom Juhoslovanského nakladateľského spolku v Petrovci, ako i zodpovedným redaktorom Národnej jednoty, takže už okrem literárnych mal bohaté aj publicistické skúsenosti, a tie potom iba vsúval do časopisu Náš život. Krúžok jeho najbližších spolupracovníkov tvorili: Dr. Andrej Sirácky, vtedy ešte len gymnaziálny profesor, Dr. Michal Topoľský, Karol Lilge a Ing. Pavel Vrbovský. Neskoršie do redakčného krúžku pribudli aj vedúci ostatných matičných odborov. Práve Topoľský a po vojne aj Sirácky pokračovali v redigovaní časopisu, keď sa Čajak pre vysoký životný vek redaktorstva vzdal.

Pre nedostatok finančných prostriedkov časopis nevychádzal v plánovanej periodicite, ale predsa zachytil pulz narastajúceho literárneho a kultúrneho života tunajších Slovákov, ako i duch matičnej myšlienky. V desiatich ročníkoch vyšlo 44 čísel v 29 zošitoch. Spolu bolo vytlačených 2 156 strán. Pravidelnými rubrikami v časopise Náš život boli Články a úvahy, Veda, Umenie, Kritika, Matičné zprávy, Z národopisného odboru, Z našej minulosti, Zprávy a Rozhľady a kritiky, alebo aj rozličné skĺbenia uvedených oblastí.

Okrem vlastnej tvorby vojvodinských Slovákov na stranách Nášho života sa propagovali aj inonárodné diela. Pomerne veľa sú zastúpení spisovatelia zo Slovenska, juhoslovanská literatúra, české diela, ruská a sovietska literatúra a inorečová literatúra, ale predovšetkým v interpretácii ich literárnych diel. Na stránkach časopisu nechýbala ani ľudová tvorba,  príspevky o hudbe, výtvarníctve, vedné príspevky, životopisy. Obsiahol aj školstvo či hospodárstvo. Okrem množstva príspevkov na stranách časopisu evidujeme veľký počet prispievateľov z rôznych prostredí.

Hoci väčšina slovenských vojvodinských novín a časopisov iba čaká na základné bibliografické spracovanie a faktografické súhrny, aby sme mohli časopisy ľahšie a lepšie využívať, časopis Náš život je v tom výnimkou. Predovšetkým zásluhou profesora Dr. Samuela Čelovského, ktorý v úplnosti zmapoval a „prečesal“ tento časopis. Z tohto vedeckého bádania potom vznikla aj publikácia Bibliografia časopisu Náš život (1933 – 1940, 1946 – 1947), ktorú v Novom Sade roku 1984 vydalo vydavateľstvo Obzor. V súčasnosti sa však, vedľa odborných štúdií Dr. Čelovského, záujemcovia o tomto časopise môžu dozvedieť aj z publikovaných príspevkov Juraja Speváka, Samuela Boldockého a iných.

J. Čiep