Mesto stretávania troch kultúr

IMPRESIE Z GORÍZIE

V talianskej Gorízii, v mestečku, ktoré zrástlo so svojou sestrou dvojičkou Novou Goricou v Slovinsku, čas akoby plynul pomalšie. I keď sú Taliani temperamentný národ, toto pohraničné mestečko napovedá inú dimenziu ich charakteru: pomalosť. Táto črta, alebo je možné, že iba črta Goričanov, by sa mohla sublimovať vo výroku, ktorý hovorí o tom, že pomalšie ďalej zájdeš. Aspoň sa nám tak zdalo počas májovej návštevy historického mesta, ktoré sa rozprestiera na severovýchode Talianska v régii Friuli Venezia Giulia.

Gorízia bola do roku 1918 metropola rakúskej korunnej krajiny s postavením štatutárneho mesta. Po prvej svetovej vojne ho získalo Taliansko. Zaujímavým historickým údajom je aj ten, že roku 1947 mesto bolo rozdelené medzi Talianskom a Juhosláviou, ktorá ju začlenila do Slovinska a vybudovala vlastne Novu Goricu.

I keď je toto talianske mestečko aj univerzitné, keďže aj Univerzita v Terste, aj Univerzita v Udine, majú tu svoje vysunuté oddelenia a fakulty, predsa sa zdalo byť ľudoprázdne… staré. Aj Goričania, ktorí tu žijú, alebo žili, vtipkujú, že dôchodcovia prehlásili aj temperamentnú mládež, ktorá pomaly, ale iste odchádza z mesta za lepšími možnosťami. A to už určite nie je vtipné.

V Gorízii na každom kroku cítiť vplyv rozličných kultúr. Je to mesto stretávania sa troch kultúr – latinskej, germánskej a slovanskej. Takým spôsobom Gorízia aj dýcha. Latinským hedonizmom, čiže plnými krčmičkami veselých „domorodcov“ pri vínku, syre a šunke. Germánskym spôsobom života, keď ide o čistotu prostredia. Slovanskou pohostinnosťou. Hádam aj preto je častou turistickou destináciou, zvlášť západných turistov…

V. Dorčová-Valtnerová