„Ješitnosť“ nie je slovenské slovo

„Ješitnosť“ je zlá ľudská vlastnosť. Horšie na tom je, že toto české slovo preniklo do slovenského jazyka a nadmieru je frekventované v slovenskom jazyku najmä Slovákov zo Slovenska. V Slovníku slovenského jazyka sa slová „ješitný“, „ješitnosť“ uvádzajú ako nespisovné, ktoré sa dajú nahradiť slovenskými termínmi márnomyseľný, márnomyseľnosť alebo preceňujúci vlastné prednosti, veľa si namýšľajúci, márnivý: márnivá žena, márnivá samoľúbosť. Ide tu najmä o tých ľudí, ktorí až chorobne túžia po sláve. Na dosiahnutie svojho cieľa si nevyberajú spôsoby, za slávou si teda vykračujú väčšinou po chrbtoch iných ľudí. Pre márnomyseľného človeka je tu ešte jeden výstižný termín – samoľúby = nekritický človek, spokojný sám so sebou, veľmi sebavedomý, namyslený: samoľúby umelec, samoľúby profesor atď. Samoľúbosť je teda nekritické, prílišné sebavedomie, namyslenosť, napríklad: Z hlúpej samoľúbosti usmievala sa všetkým rovnako. (Ondrejov); úsmev samoľúbosti (Kukučín).

V srbčine na vyjadrenie týchto negatívnych vlastností používame slová „sujeta“, „sujetan“, ktoré sme si modifikovali aj do slovenčiny ako „sujetný“, „sujetná“.

Slová márnomyseľný, márnomyseľnosť a márnivý, márnivosť alebo márnotratný, márnotratnosť si netreba pliesť. Je pravda, že kto je márnomyseľný, môže byť aj márnivý, márnotratný, čiže môže rozhadzovať peniaze, majetok, bez poriadku troviť. Márnotratný je ľahkomyseľne, nerozvážne mrhajúci majetok, peniaze (opak je sporivý): márnotratní dedičia, viesť márnotratný život, žiť mrhaním majetku a peňazí. Márnotratnosť je vlastnosť niečoho márnotratného, ľahkomyseľné mrhanie majetku.

ah