Kniežaťov arzenál

Ako jedno z mála, mesto Kragujevac má to privilégium, že si zachovalo autentické priemyselné budovy z devätnásteho a zo začiatku dvadsiateho storočia v rámci jedného celku. Ide o skutočne jedinečný architektonický a vojensko-priemyselný komplex v Srbsku, ale i v Európe, pozostávajúci z výrobných hál a dielní, ktorý v roku 1979 vyhlásili za kultúrnu pamiatku. Aj vďaka tomu sa Kragujevac stal významným regionálnym strediskom.

Jedným z následkov l. a 2. srbského povstania (1804 – 1835) bolo, že sa Kragujevac a Šumadija stávajú prvým územím, ktoré sa dostalo spod tureckej okupácie. Vtedajšie knieža Miloš, okrem kniežacieho sídla, pravoslávnej cirkvi, vtedajšieho mestského zhromaždenia, gymnázia a ďalších inštitúcií určil priestor  aj na  skladovanie zbraní −  arzenál.

Na priestore niekdajšej starej Milošovej zbrojnice v roku 1851 knieža Aleksandar Karađorđević v Kragujevci neskoršie vystaval továreň na výrobu zbraní − Topolivnicu, ktorá zahŕňala aj arzenál. Patrí k najstarším priemyselným stavbám na Balkáne, a charakterizujú ju drevené  arkieri a schodiská, strmé strechy, vysoké komíny. Všetky tieto zložky tvoria harmonický celok. Kniežaťov arzenál je vybudovaný podľa vzoru zbrojníc v Nemecku a Francúzsku.

Vojensko-technická inštitúcia Kniežaťova zbrojnica je kolískou priemyselného rozvoja Srbska a je ako komplex  dnes  pod ochranou štátu.

V posledných rokoch je uvedený komplex zvlášť zaujímavý pre filmový a hudobný priemysel: sú v ňom natáčané mnohé domáce a zahraničné videoklipy, filmy,  seriály, medziiným aj taliansko-írsky seriál Titanic: krv a oceľ. Posledných päť rokov vzniklo mnoho plánov ohľadom možností budúceho trvalejšieho využívania niekdajšej zbrojnice: Kusturicov multiplex, Fakulta filológie a umenia, nočné kluby, dejisko na nakrúcanie filmov…

Lebo dnes sa tento priestor zväčša využíva ako parkovisko, prípadne na nočné zábavy a koncerty. Hlavným podujatím na tomto jedinečnom mieste je Arsenal fest: tri dni trvajúce koncerty, na ktorých vystupujú mnohé skupiny tak z celého Srbska, ako i zo zahraničia.

Jana Strakúšeková