Otázniky nad opatreniami

Pri koncipovaní balíka ekonomických opatrení rozhodujúcim podnetom bola nutnosť zaplátať dieru v rozpočte. Buď sa podarí zabezpečiť 800 miliónov eur, alebo sa ide do bankrotu. Podľa argentínskeho alebo gréckeho scenára, to je jedno.

Samozrejme, najväčšiu pozornosť vyvolalo zavedenie tzv. solidárnej dane, hoci v podstate nejde o žiadnu solidaritu. Nikoho a s nikým. Najmenej bohatých s menej bohatými, čiže chudobnými. Ide jednoducho o vyskúšaný model progresívneho zdaňovania, podľa ktorého sa daňové sadzby zvyšujú súbežne so zvyšovaním príjmov.

Otázka: Prečo sa zastalo pri 25-percentnej sadzbe a prečo sa neurčili ešte aspoň dve sadzby (napr. 35- a 45-percentná) na zdanenie mimoriadne vysokých príjmov?

Pri uvádzaní príkladov, ako sa nová daňová sadzba uplatní, mali sme príležitosť sa dozvedieť, aký je základný plat najvyšších štátnych funkcionárov, od premiéra po ministrov. Ak väčšina pritom pocítila určité zadosťučinenie, netrvalo to dlho. Vzápätí sme sa totiž dozvedeli, že základný plat je len kvapka v mori, nepatrná časť ich celkových príjmov získaných či už z členstva v rozličných dozorných a iných výboroch alebo inak.

Otázka: Bude sa progresívne zdaňovanie uplatňovať len na základný plat, alebo na celkové príjmy jednotlivcov?

Hoci minister financií Lazar Krstić vypočítal, že zvýšenie dolnej hranice dane z pridanej hodnoty (DPH) z 8 na 10 percent nebude podstatne vplývať na štandard občanov, ani tých najchudobnejších, pričom na ilustráciu uviedol, že sa cena spotrebného koša následkom toho zvýši len o 450 dinárov, objavili sa aj inakšie názory. Mnohí tvrdia, že zvýšenie DPH postihne všetkých, tak zamestnaných, ako aj nezamestnaných, rovnako penzistov, ako aj užívateľov sociálnej pomoci. Dôvod je jednoduchý: vzťahuje sa na priveľký počet tovarov.

Otázka: Ak je pravda, že sa opatreniami odčerpáva zo súkromného úseku, aby sa prostriedky usmernili štátu, v akej miere sa zmenšia trovy štátu?

Po prekvapujúcom zistení, že vlastne nikto presne nevie, koľko je zamestnaných vo verejnom sektore a že číslica „takmer 700 000“ ešte stále nie je definitívna, začalo sa spočitovanie. Najprv sa konštatovalo, že v štátnej administratíve pracuje 34 142 osôb, a v lokálnych samosprávach 41 552 osôb, čiže spolu 75 694 zamestnaných. Okrem toho verejný úsek tvoria zamestnaní v oblasti vzdelávania a zdravotníctva, k tomu vojsko, polícia a súdnictvo, a zvlášť zamestnaní vo verejných podnikoch a všelijakých štátnych agentúrach, ktorých je doslova habadej. V nasledujúcom kroku sa zistilo, že ani učitelia, ani lekári všeobecnej praxe nezarábajú nad 60 000, takže solidárnu daň platiť nemusia. Keďže je Srbsko jediná krajina v Európe, v ktorej je priemerný plat novinárov nižší od štátneho priemeru, solidárna daň sa ich takisto netýka. Týka sa ich však zvýšenie dolnej hranice DPH, ktoré postihne aj printové médiá a vydavateľstvá.

Otázka: Prečo namiesto zníženia DPH pre printové médiá a vydavateľstvá na 5 percent v súlade s európskymi trendmi máme zvýšenie na 10 percent?

V balíku ekonomických opatrení chybuje rozvojová zložka, konštatovali ekonomickí analytici s vysvetlením, že v takej heterogénnej vláde, aká je naša a s danou politickou štruktúrou, aká je naša, sa nedalo urobiť nič viac a nič lepšie. Na jednej strane máme priam zarážajúce ekonomické ukazovatele, na druhej evidentné politické obmedzenia. Medzi opatreniami sa síce uvádza aj zmenšenie subvencií, ale v praxi to vyzerá celkom inak – zvyk má železnú košeľu. Preto minister ekonomiky Saša Radulović, odhodlaný reštartovať domácu ekonomiku, požiadal Rozvojový fond, aby zastavil všetky nové úverovania, kým sa nezistí daný stav.

Otázka: Môžu sa čiastkové opatrenia zmeniť na dôkladné reformy? Odpoveď na túto otázku dal premiér Dačić, ktorý nedávno povedal, že len politický blázon by sa pustil do ekonomických opatrení, radikálnych ťahov, prepúšťania z práce, keď vie, že o niekoľko mesiacov sú tu voľby.

A. Lazarevićová