Mnoho dilem, málo odpovedí

AGRÁRNA POLITIKA SRBSKA

Veľmi výstižnú charakteristiku našej (poľno)hospodárskej chvíle, presvedčivejšiu než mnohé štatistiky a upozornenia, prezentoval na nedávnej konferencii o agrárnej politike Srbska, usporiadanej týždenníkom NIN a prebiehajúcej v belehradskom hoteli Crowne Plaza, profesor Poľnohospodárskej fakulty a dlhoročný predseda Spolku agrárnych ekonómov Srbska Dr. Miladin Ševarlić. Konštatoval, že v mestách nie je čo robiť, kým na dedinách nemá kto robiť. Je to následok veľmi často sa meniacej agrárnej politiky v uplynulom desaťročí, absencie strategických prístupov, skromného poľnohospodárskeho rozpočtu, nemožnosti dostať sa k potrebným subvenciám, neadekvátnych parít cien, nevyužívania aj tých možností, ktoré v exporte máme…

Upriamujúc sa na dopad koordinát spoločnej európskej poľnohospodárskej politiky v sedemročnom období 2014 – 2020, na zmeny, ktoré nás čakajú, na regulatív, ktorý musíme podstúpiť, na proces zlaďovania so štandardmi únie účastníci konferencie nastolili mnohé problémy a dilemy, na ktoré je stále málo odpovedí.

Tak naša hlavná negociátorka Tanja Miščevićová podotkla skutočnosť, že v tejto oblasti nezačíname, našťastie, od nuly. Sme na krok od možnosti využívať príslušné európske fondy (v prvom prístupnom roku ide o sumu približne jedenásť miliónov eur), predpokladom čoho je reorganizovanie, presídlenie zo Šabca do Belehradu a akreditovanie Správy pre agrárne platby, čo by malo byť jedným z prvých rozhodnutí novej vlády.

Zastávajúc tézu, že sa v medzinárodných finančných inštitúciách vždy možno dostať k prostriedkom na poľnohospodárstvo, majiteľ novosadskej MK Group Miodrag Kostić tvrdí, že predovšetkým treba mať dobré projekty, tým skôr, že v dnešnom svete vládne najväčší dopyt po dvoch skupinách produktov: potravinách a energiách.

Na niektoré chorvátske eurointegračné skúsenosti poukázala tamojšia negociátorka pre oblasť poľnohospodárstva Ružica Gelo, ktorá takmer rovnaký význam pripisuje potrebným zmenám v tomto odvetví, ako aj administratívnym kapacitám na ich realizáciu. Vo všetkom je veľmi dôležitá reálna a seriózna  štatistika ako základ mnohých opatrení, plánov, zlaďovaní.

Pri rozprave o tejto téme niektorí účastníci poukázali aj na nezanedbateľný rozdiel medzi údajmi, ktoré celé roky uvádzali naše rôzne inštitúcie a orgány, a tými, ktoré vyplynuli zo sčítania poľnohospodárstva v roku 2012. Podľa niektorých dnes je až o milión hektárov obrábateľnej pôdy menej, než sme si mysleli, že jej jesto.

Jednou z častých tunajších obáv je, že od roku 2017, na základe niektorých ustanovení Stabilizačnej a asociačnej dohody Srbska a EÚ, cudzinci nakúpia všetku tunajšiu pôdu. Obavy v podstate bezdôvodne, lebo je možnosť viacročného oddialenia tohto procesu. Aj preto, lebo sa prípadný príchod cudzincov dá chápať aj ako príležitosť výraznejšie zvýšiť tunajšiu poľnohospodársku produktivitu. Treba totiž predpokladať, že pôdu budú obrábať s väčšími vkladmi a modernejšou technológiou.

Po viachodinových rozpravách možno konštatovať, že konferencia splnila svoj účel, ak sa týmto chápe diagnostika stavu, predtým, než sa vážne pustíme do kapitol 11, 12 a 13 zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, potravinárstvom, vidieckym rozvojom a rybárstvom. Keď však ide o to pred nami, tak je tam omnoho viac dilem, než odpovedí. Bolo by ich azda menej, keby sa na konferencii aktívne zúčastnili aj vysokí činitelia Ministerstva poľnohospodárstva, aj predstavitelia samotných výrobcov, ich asociácií, družstiev. Ich priame slovo o pôdohospodárstve, jeho problémoch a plánoch tentoraz nebolo veľmi počuť. Škoda.

Oto Filip