Bratislava: Na Bibliotéke aj slovenskí vydavatelia z Dolnej zeme

V dňoch 6. až 9. novembra v Bratislave prebieha 22. knižný veľtrh Bibliotéka a Pedagogika 2014, na ktorom sa zúčastňujú aj slovenské vydavateľstvá z Vojvodiny, Rumunska, Maďarska a Chorvátska, ktoré majú spoločný tzv. Dolnozemský stánok.

Toto podujatie už vyše dvoch desaťročí ponúka okrem publikácií aj bohatý sprievodný program so známymi osobnosťami. V posledných rokoch sa na veľtrhu predstavujú aj slovenské vydavateľstvá, či organizácie s vydavateľskou činnosťou z Dolnej zeme. Keď ide o vydavateľstvá zo Srbska, na veľtrhu sa zúčastňujú Matica slovenská v Srbsku a Slovenské vydavateľské centrum. 

Na Bibliotéke včera, 7. novembra, prezentovali aj monografie čerstvého sedemdesiatnika prof. Dr. Michala Harpáňa Ars poetica Pannonica, ktorá vyšla v Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku a Scripta manent (Literárnovedné súradnice), ktorá vyšla v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci. Obe monografie zostavil doc. PhDr. Michal Babiak, PhD.

 (Hlas ľudu)

[accordion title1=“Veta, dve z tvári miesta“ text1=“Piatková prezentácia niesla slávnostný nádych sedemdesiatín. Slovenskej čitateľskej obci boli predstavené dve knihy Michala Harpáňa, ktoré vyšli pri príležitosti jeho jubilea. Knižné dielo Scripta manent vydalo Slovenské vydavateľské centrum a publikácia Ars poetica Pannonica je z vydaní Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku. Zostavovateľom oboch kníh je pokračovateľ profesora Harpáňa Michal Babiak. Za živej diskusie, ktorej sa zúčastnili obaja páni, prišlo i na veselé spomienky. Veď tvorba Michala Harpáňa pramení zo života literárnej kritiky. „Kritik je hneď po autorovi centrálnym bodom aktuálneho literárneho diania. Dobrému literárnemu vedcovi sláva sa väčšinou dostáva až s odstupom. Okamih času musí dozrieť, aby dokázal načúvať hlasu literárneho vedca,“ rozpráva o svojom učiteľovi Michal Babiak. Michal Harpáň sa za svojej kariéry priblížil slovenskej i českej literárnej vede, ktorá sa v priebehu rokov otvárala aj západnému svetu. „Keď ako redaktor Nového života začal dochádzať do Bratislavy, vždy si odnášal aj výdatnú porciu slovenskej beletrie i literárnej vedy,“ približuje osobnosť profesora Harpáňa Michal Babiak. Jeho texty sú prejavom toho, čím sa zaoberal ako vysokoškolský pedagóg. V knihe Scripta mannet sú štúdie, ktoré boli publikované v Dejinách slovenskej literatúry II. To je jeho videnie slovenskej literatúry, najmä tej medzivojnovej, ktorú prednášal na vysokých školách v Belehrade, Novom Sade, Banskej Bystrici, Segedíne. „Bol som taký putujúci profesor, s veľkým kufrom. Človek má všelijaké povinnosti a záľuby. Niektoré texty, ktoré sú uverejnené, som bol povinný napísať, ale keď už som sa do nich pustil, povinnosť sa stala záľubou. Niektoré texty som písal z vnútorného potešenia,“ vyznáva sa Michal Harpáň. Čitateľ iste v oboch knihách postrehne nádych jeho esejistiky. (Monika Necpálová)“ ]