NOBELOVA CENA ZA LITERATÚRU:Tohtoročným laureátom je Patrick Modiano

Laureátom Nobelovej ceny za literatúru 2014 je francúzsky spisovateľ Patrick Modiano, ktorý má úspechy u kritiky aj u čitateľov. Cenu získal „za umeleckú prácu so spomienkami, s ktorou zachytil neuchopiteľné ľudské osudy a odhalil život počas okupácie“.Porota teda ocenila jeho majstrovskú prácu so spomienkami, ktorou vytvára najneuchopiteľnejšie ľudské osudy a odkrýva skutočný živý svet.

Patricka Modiana občas označujú aj za najväčšieho súčasného žijúceho francúzskeho autora, ktorého knihy oceňuje nielen kritika, ale aj široká verejnosť. O svojej literárnej kariére povedal: „Nikdy som neuvažoval, že by som mohol robiť niečo iné. Nemal som žiadny diplom, žiadnu jasnú kariéru. Je však ťažké stať sa spisovateľom ako mladý. Radšej nečítam svoje rané knihy. Nie kvôli tomu, že by sa mi nepáčili, nespoznávam sa v nich. Je to niečo, ako keď sa starý herec pozerá na svoje bývalé postavy.“

Patrick Modiano sa narodil 30. júla 1945 na predmestí Paríža v Boulogne-Billancourt. Vyrástol v rodine obchodníka so židovskými koreňmi a herečky. Študoval na Lýceu Henriho IV. v Paríži, kde ho geometriu učil Raymond Queneau, ktorý bol pritom významným spisovateľom (písal prózu: Deti bahna, Môj priateľ Pierot, Modré kvety; poéziu: Sto tisíc miliárd sonetov; do francúzskeho literárneho jazyka vniesol dovtedy nevídanú hovorovosť a spájal racionalitu s fantáziou a preslávil ho najmä román Zazie v metre), a ktorý vybadal jeho talent a mal na neho ako spisovateľa rozhodujúci vplyv.

Už v roku 1968 debutoval ako spisovateľ románom La Place de l’Etoile a kniha sa okamžite stretla s dobrým prijatím. V roku 1972 za román Les Boulevards de ceinture získal Veľkú cenu za román Francúzskej akadémie a v roku 1978 za román Rue des Boutiques obscures získal Goncourtovu cenu, najprestížnejšie francúzske literárne ocenenie. Pritom je nositeľom aj Rakúskej štátnej ceny za európsku literatúru z roku 2012 a Svetovej ceny Cina Del Ducy z roku 2010.

Podľa švédskych akademikov sú knihy tohtoročného laureáta Nobelovej ceny za literatúru plné spomienok, zabúdania či otázok identity a viny. V textoch často vystupuje Paríž a často ho možno vnímať ako kreatívnu súčasť celej práce, opisuje Modianovu tvorbu Nobelov výbor, a poznamenáva: „Jeho príbehy sú zväčša postavené na autobiografických základoch či udalostiach, ktoré sa odohrávali počas nemeckej okupácie. Niekedy svoje poklady získava z rozhovorov, článkov v novinách či vlastných poznámok, ktoré nazbieral za všetky tie roky.“

Niektoré z jeho prác boli preložené do angličtiny, medzi nimi Les Boulevards de ceinture (1972; Okruhy: román, 1974), Villa triste (1975, Villa triste, 1977), Quartier perdu (1984, Trace zloby, 1988) a Voyage de Noces (1990, Medové týždne, 1992). Jeho posledným dielom je román Pour que tu nie te perdes pas dans le Quartier (2014). Modiano tiež napísal knihy pre deti a filmové scenáre.

V slovenčine mu v roku 1980 vyšiel román Vila Triste (Villa Triste) a v roku 2006 román Rodokmeň (Un Pedigree).

V Srbsku bolo exkluzívnym vydavateľom kníh tohto autora belehradské vydavateľstvo Stubovi kulture, ktoré ho prezentovalo ako najvýznamnejšieho francúzskeho autora. V tom vydavateľstve vyšli tieto jeho diela: Te neznanke (2002), Mala princeza (2004), Rodoslov (2007), U kafeu izgubljene mladosti (2010), Dora Bruder (2014). Pritom sa napríklad o románe Rodoslov (Un Pedigree) zmienili, že ide o „súhrnné dejiny francúzskej spoločnosti v prelomových okamihoch 20. storočia, rodinné dejiny vyrozprávané ako sled filmových záberov, ktorými sa spoznávame s jedným iným pohľadom na spoločnosť a dejiny, ktoré nepoznáme“.

                                                                                                                                    Michal Ďuga