Pobyt vonku vyhovuje predovšetkým rastlinám, ktoré znášajú aj nižšie teploty v noci (striedanie teplôt), ako sú juky, rôzne druhy paliem, šeflera, monstera, begónie, papraďorasty, voskovky, figovníky, cisus, antúrie, citrusy, brečtan a brečtanovec, kaktusy, sukulenty a iné.
Takisto pre črepníkové rastliny okrasné kvetom (azalky, kamélie, vianočné hviezdy, cyklámeny) je pobyt vonku veľmi prospešný. Podobne aj čínske ruže (Hibiscus rosa – chinensis), klívie alebo vianočné kaktusy obľubujú čerstvý vzduch počas najteplejších mesiacov roka. Opatrnosť vyžaduje letnenie dracén alebo difenbachií, ktoré citlivo reagujú na zníženie teploty v nočných hodinách aj počas leta a takisto na silné slnečné lúče.
Teplé slnečné miesto je vhodné pre kaktusy, palmu ďatlovú, oleander, fikus, agávu. V polotieni stromov sa dobre darí azalkám či fuksii. Aby korene rastlín tak rýchlo nepresychali, zapúšťame črepníky do zeme a prikryjeme ich tenkou vrstvou rašeliny, ktorá zadrží vlahu.
Za letných horúcich a dlhých dní spotrebujú rastliny viac vody a veľa sa aj vyparí, preto polievame častejšie a výdatnejšie. Vlhkomilné druhy (difenbachia, begónia kráľovská, paprade, azalky) nesmieme nechať nikdy preschnúť, zatiaľ čo kaktusy, sukulenty, niektoré hľuznaté a cibuľové druhy vydržia alebo dokonca vyžadujú dlhší čas sucho. Najlepšie je polievať ráno, aby rastliny mali dostatok vody po celý deň a najmä v období najvyššej teploty. Na polievanie všetkých druhov rastlín, teda aj izbových, je najvhodnejšia mäkká, odstáta a slnkom prehriata voda, ktorá by mala mať aspoň teplotu ovzdušia, kde sa rastlina nachádza. Izbovým rastlinám osoží, ak ich za teplého počasia kropíme vlažnou vodou na listy alebo ich vynesieme na mierny dážď.
Rastliny zavlažujeme zhora pomocou jemného rozprašovača. Nerosíme ich však na slnku – kvapôčky vody pôsobia ako zväčšovacie sklo a slnko by mohlo rastliny popáliť. Pravidelným rosením môžeme zabrániť tiež výskytu roztočov (červených pavúčikov), ktorým sa darí hlavne v suchu a teple.
V období intenzívneho rastu vyžadujú izbové rastliny aj dostatok živín, ktoré im dodávame zálievkou. Na prihnojovanie používame bežné, najlepšie tekuté hnojivá. Rýchle rastúce druhy a rastliny pestované v rašelinovom substráte prihnojujeme v lete každých 7 až 10 dní, ostatné raz za 2 až 3 týždne. Rastliny, ktoré sme len nedávno presadili neprihnojujeme, kým dobre nezakorenia. Koncom augusta hnojenie obmedzíme. Pri polievaní a prihnojovaní je dôležité, aby celý koreňový bal bol rovnomerne prevlhčený a prebytočná voda vytiekla z črepníka von.
K častým letným ochoreniam izbových rastlín patria hrdza a pleseň. Ak je rastlina napadnutá týmito chorobami, musíme odstrániť všetky infikované listy a aplikovať fungicídy, na citlivé časti rastlín aj preventívne. Odstraňujeme tiež vädnúce, poškodené alebo škodcami napadnuté listy.
Foto: FB/Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku Slovenský veľvyslanec v Srbsku Michal Pavúk sa stretol s riaditeľom Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu a hlavným vyjednávačom v dialógu Belehrad – Priština Petrom Petkovićom. V...
Čítaj viacDetailsZajtra sa začína Festival pouličných hudobníkov. Počas trvania, vo štvrtok a piatok 28. a 29. augusta tento festival oslávi 25. ročník, a to na viacerých lokalitách v centre Nového Sadu, tam, kde festival aj vznikol: v Katolíckej...
Čítaj viacDetailsPredseda vlády Srbska Đuro Macut dnes pri príležitosti výročia založenia Praviteľstvujuščeg sovjetu vyhlásil, že srbský národ pred 220 rokmi začal budovať inštitúcie, ktoré tvoria základ každej štátnosti a spoločnosti. Macut na slávnostnom...
Čítaj viacDetailsNaša krajina v aktuálnej sezóne v Lige majstrov predstaviteľa mať nebude. Presnejšie, mala ho, ale po odvetnom stretnutí v play-off kvalifikačnom kole je šampión Srbska Crvena zvezda eliminovaný, a tak sa v...
Čítaj viacDetails
