Andrea Salazarová: Desať strelených rozprávok v novom rúchu

Kniha bola pôvodne publikovaná ešte pred štyrmi desaťročiami a o toto nové vydanie sa postarala Štefankova dcéra Andrea Salazarová, ktorá sa podpísala ako vydavateľka. Z nasledujúceho rozhovoru so Salazarovou sa dozvedáme rôzne detaily ohľadom celého projektu.

Kedy a v akej podobe pôvodne vyšla kniha Desať strelených rozprávok?

– Pôvodne táto kniha vyšla v roku 1986 ako menšia knižka v rumunskom vydavateľstve Kriterion a po toľkých  rokoch ľudia o nej už takmer ani nevedeli. Môj otec sa totiž preslávil hlavne svojou básnickou tvorbou, ako aj  kultúrnou činnosťou, ktorú venoval slovenskej národnostnej menšine v Rumunsku a na Dolnej zemi. A teda málokto vôbec vedel, že on napísal aj takúto knihu. Mne osobne však tieto jeho prózy pre deti boli blízke, lebo otec nám ich čítal (mojej sestre a mne) keď sme boli malé. A chcela som priblížiť toto jeho dielo novej generácii  čitateľov – lebo verím, že čitatelia ešte stále existujú aj medzi mladými generáciami. A s cieľom aby to bolo atraktívne aj v dnešnej dobe spolu s mojím priateľom Darem Kuharom sme sa rozhodli knihu aj kvalitne ilustrovať.

Aké sú rozdiely medzi prvým a druhým vydaním knihy?

– Toto nové vydanie knihy prešlo jazykovou úpravou vzhľadom na pôvodnú knihu. Urobené je to preto, lebo vzhľadom na 80. roky dvadsiateho storočia predsa sa doba už posunula niekam inam a niektoré veci, ktoré sa v knihe spomínali vtedy, dnes už nie sú žiadúce. Napríklad, otec bol náruživým fajčiarom a v knihe spomínal ako si pri cigaretke rozprávali rôzne príbehy a zapíjali to občas aj s pohárikom vínka. Takže sme cigaretky nahradili keksíkmi a vínko džúsom. A okrem toho bolo tam aj veľmi veľa výrazov, ktoré by dnešné deti už asi ani nerozumeli. Jazykoví redaktori sa snažili, aby tá kniha predsa zostala jazykovo špecifická s ohľadom na prostredie, v ktorom sme vtedy žili, ale zase aby to bolo zrozumiteľné aj tomu širšiemu dnešnému publiku.

Ďalší rozdiel medzi pôvodným a dnešným vydaním je aj v kvalite tlače a v ilustráciách…

– Pôvodné vydanie malo iba farebnú obálku a bolo tlačené na malom formáte a na tenkom papieri. Nová kniha je teda tlačená na kvalitnom papieri a na veľkom formáte, má pevný obal a obsahuje veľké množstvo farebných  ilustrácií. Autorom týchto ilustrácií je Dare Kuhar, ktorý sa snažil graficky priblížiť čitateľovi to prostredie a postavy z knihy. Na ilustráciách je tiež môj otec ako rozprávač čiže autor poviedok, a viackrát sme znázornené aj ja s  mojou sestrou ako hlavné hrdinky tých príbehov. Sú tam tiež nakreslené príbehy z nášho rodinného života a znázornený je aj Nadlak a jeho okolie pri rieke Maruša, ako aj dvor nášho domu.

Kde bola kniha doteraz prezentovaná? Plánujete takého literárne besedy aj v nasledujúcom období?

– Odkedy sme knihu predstavili prvýkrát v marci 2024 v deň otcových nedožitých 75. narodenín v Nadlaku, už sme absolvovali niekoľko besied a snažili sme sa ju rozposlať alebo aj priamo odniesť do kultúrnych stredísk a škôl zahraničných Slovákov. Takže sme mali šnúru besied v Rumunsku, Maďarsku, ako aj v slovenskej škole v Londýne. Tiež sme navštívili Srbsko a tu sme mali česť usporiadať besedy v Kysáči, Starej Pazove a Kovačici, a knihu sme odniesli aj do Kulpína, Báčskeho Petrovca, Hložian a do Padiny. Radi sa sem ešte vrátime, je tu mnoho prostredí, v ktorých sa hovorí po slovensky a chceli by sme, aby naša kniha bola dostupná všetkým deťom. My sme cestovatelia a zavítame vlastne všade tam, kam nás pozvú.

S knihou je cesta vždy príjemnejšia a zaujímavejšia…

– Áno, aj keď trošku ťažšia, lebo táto kniha váži 1,3 kg. Ale je to veľká radosť.