ARADÁČANIA V HRUŠOVE: Najparádnejšia paráda pod hruškami

17.aug 2014

ARADÁČANIA V HRUŠOVE: Najparádnejšia paráda pod hruškami

Takmer štyridsaťčlenná posádka z Aradáča skoro ráno v Hrušove (foto: M. Necpálová)

Takmer štyridsaťčlenná posádka z Aradáča skoro ráno v Hrušove (foto: M. Necpálová)

Zákruta za zákrutou za hlbokej noci… na ceste sa objavujú srnky. Vítajú azda hostí medzi pahorkami Krupinskej planiny? Ešte kúsok a zastavujeme o desiatej večer v oblasti zvanej Hont. Dáždniky napokon nebolo treba roztvárať, pretože nebo sa rozhodlo, že Hontianska paráda bude síce pokropená, ale viac-menej kvapkami radosti (a možno aj hruškovým mokom).

Hrušov – dedinka na juhu Slovenska už po 19-ty raz víta hostí z celého Slovenska i zo zahraničia. Svojrázne vrcholné podujatie folklóru na Slovensku akoby si na dva dni adoptovalo všetkých príchodzích a udelilo im titul čestných občanov Hrušova. Ako doma sa tam cíti aj každý Aradáčan a Aradáčanka…

Hontianska paráda je skomponovaným hudobno-obrazovým portfóliom slovenského folklóru Hontu. Obraz tradícií nemá však, ako sme neraz zvyknutí, len javiskovú formu. Ožíva v dvoroch, na uliciach, na lazoch.

Kultúre dedičstvo vás v Hrušove počas dvoch dní obklopí zo všetkých strán. Štyri programové úrovne festivalu pozvali na lazy, kde priblížili ručnú žatvu, mlátenie obilia, pečenie chleba v kamenných peciach, pálenie dreveného uhlia, kresanie dreva i kameňa. Obec s troma hruškami v erbe sa stáva príbytkom remeselníkov, ktorí prezentujú svoju zručnosť.

Vitajte v Gajdošskom dvore! Nech sa páči, vojdite do dvora U starej mamy. Hontianske dvory sú pestrým jarmokom, kde môžete ochutnať aj to, o čom sa vám ani nesnívalo. Núka sa dvor Hasičský, Haluškový,  Hrušovský, Krošniarsky, Dvor priateľov, Páleničiarsky, Poľovnícky, Pukanský, Prandorfský, Rozhlasový, Mládenecký, Timravin dvor – Polichno… Jojój, a prírodný amfiteáter s vežičkami ako z rozprávky (veď s tým zámerom ho architekt aj navrhol) je rajom pre umelcov zo Slovenska i zahraničia.

Aradáčania sa vybrali do sveta a prišli „domov“. Hrušovčania ich už poznajú. Spoluprácu z roku 2001 sa tohto roku podarilo obnoviť.

Všetkým parádnikom (účinkujúcim aj obecenstvu) sa 15. a 16. augusta predstavili z Aradáča Folklórny súbor Mladosť, Kultúrne centrum, ktoré ho zastrešuje, Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči i predstavitelia Matice slovenskej v Srbsku. Aradáčania priniesli na hlavnú scénu do Hrušova obraz oberačky.

Fenomenálne aradáčske meškárky, samozrejme, nemohli chýbať. „Meškárky sú rariou, pretože na heligónkach hrávajú zväčša muži. Aj na Slovensku už nájdeme oblasti, kde sa ich chopili ženy. Kedysi bolo prestížou a zhmotnením dedinskej pýchy zadovážiť si heligónku,“ rozprávame sa s Ivanom Bagľašom, predsedom Kultúrneho centra Aradáč a umeleckým vedúcim folklórneho súboru Mladosť.

Arádačania sa predviedli aj v krajanskom programe Prišli hostia zďaleka a v komponovanom programe Zvítanie v Honte, kde vystúpili spoločne s folkloristami z Gemeru a Hontu.

Účasť Aradáčanov na podujatí podporil v rámci projektu aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ako môže účasť krajanov obohatiť festival na Slovensku je viac ako známe. Ale čo prináša táto účasť samotným vojvodinským Slovákom?

„Zisťujeme, že naše nárečie má svoje opodstatnenie. Naše kroje majú svoje korene práve v týchto končinách Slovenska. Máme možnosť si pozrieť, akoby jeden dobrý festival mohol vyzerať. Ako sa dá na dva dni zatvoriť jedna dedina, v ktorej všetci pracujú ako včeličky v úli,“ uvažuje Ivan Bagľaš, „všetko to môže byť veľmi prirodzené a spontánne, lebo ľudia sami vytvárajú zábavu. My sme si zvykli, že festival sa organizuje len tak (a nie inak), že sa prenajme javisko, kde sa odprezentujú folklórne motívy a tým zábava končí. Keď sa táto forma prezentácie stále opakuje, stráca dušu. Želal by som každému, aby zažil festival v Hrušove.“

Dávame mu za pravdu – jednotlivé dvory sú plné človečenskej spontaneity a tanca. Podľa Ivanových slov Hontianska paráda sa nedá porovnať so žiadnym iným festivalom na Slovensku. A len sčasti ho možno rovnať s festivalmi, založenými na remeselníckej činnosti. Lenže… Hrušov má navyše umeleckejší, kultúrnejší ráz.

Aradáčsky folklór má svoje špecifiká. Ako príklad uveďme originálne čardáše. Sú síce zaznamenané, ale nová doba je, žiaľ, dobou zabúdania od momentu, ako sa tance začali uniformovať.

„Podľa mňa všetky špecifiká aradáčskeho folklóru v tomto prostredí Honu úplne nemôžu vyniknúť, lebo sú veľmi totožné s prostredím Hontu. Ženský kroj je sčasti iný, ale mužský kroj je rovnaký. Repertoár je takmer identický. Aj heligonky sú tu veľmi zaužívané, tak ako v Aradáči,“ vysvetľuje umelecký vedúci súboru Mladosť, prečo Aradáčania dokonale zapadli do hontianskej mozaiky.

Už v piatok ráno sa začal pripravovať Krajanský dvor. Predstavme si ho ako veľkolepú predajnú výstavu. Krajania zo Srbska, Maďarska a Poľska ponúkajú za dobrovoľný príspevok všemožné pochúťky.

Na Krajanskom dvore obaľujú sa do cukru herovky (foto: M. Necpálová)

Na Krajanskom dvore obaľujú sa do cukru herovky (foto: M. Necpálová)

„Aradáčske herovky sme si priniesli do Srbska z územia Slovenska a zachovali sme si ich dodnes,“ vysvetľuje Ružena Gálová z Aradáča, zo Spolku žien Ruža, pritom ako obaľuje do bieleho cukru jednu loptičku za druhou: „Zvykom je že krstná mama prináša herovky ku krstu a neskôr aj k sobášu svojho krstňaťa. Hoci sa to robí už aj v druhých dedinách, v Aradáči je to skutočne tradícia.“

Ochutnávajúc sladké cesto, vyprážané v masti alebo oleji, vyzvedáme ešte, kedy herovky stihli pripraviť. „Všetko sme pripravovali spoločne deň-dva pred cestou. Atmosféra spoločného pečenia je vpečená aj do dobošky či škvarkových pagáčikov,“ ozrejmuje Anna Bagľašová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Aradáči, a pokračuje: „Dojmy z Hontu sú prekrásne. Kvetín je vo všetkých záhradkách. Večer sme sa nadýchali čerstvého vzduchu, spravili sme si prechádzku, aj sme trochu poblúdili. Keďže sme z roviny, hory nám robia viac ako dobre. Nielen fyzicky, aj vnútorný pocit je veľmi príjemný. Veď sa vraciame do krajiny našich predkov.“

Na krajanskom dvore ste mohli ochutnať aj vojvodinské vínko či pálenku. A práce z dreva tu ukázal Ján Maglovský z Kulpína. Aradáčania priniesli do Hrušova vizitku – voňavú, plnú chutí, veselú, plnú tanca a spevu a zázraku menom heligónka. Vizitka, na ktorej stojí „Slováci z Vojvodiny“. O čo viac sa cítime svoji rodní, ak vieme, že na našej zodpovednosti je reprezentovať nielen seba samých, ale všetkých krajanov z Vojvodiny?

Len sa pozrieť okolo… Radosť prýšti z každého jedného človiečika. Ako inak, sme na paráde! Nuž teda, priatelia, dobrú zábavu a dovidenia v Hušove zas o rok!

Monika Necpálová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs