Balcovci z Hložian vybudovali úspešný chov Angusov

Chov hovädzieho dobytka má v rodine dlhoročnú tradíciu. V minulosti sa venovali najmä dojniciam, ktorých mlieko predávali a spracúvali na domáce syry. Postupom času rodina začala hľadať alternatívu, ktorá by lepšie zodpovedala ich možnostiam aj predstave o budúcom smerovaní hospodárstva.

„Rozhodli sme sa, že sa chceme venovať dobytkárstvu naplno, ale nie produkcii mlieka a mliečnych výrobkov. Hľadali sme plemeno, ktoré by bolo vhodné pre naše podmienky a zároveň ekonomicky udržateľné. Nakoniec sme sa rozhodli pre Angus,“ spomína Pavel Balca.

Rok 2016 znamenal pre rodinu nový začiatok. Prakticky všetko museli budovať od základov. „Začínali sme úplne z nuly. Najskôr bolo potrebné zabezpečiť pozemky, potom postaviť hospodárske objekty a postupne zabezpečiť techniku. Vlani sme napríklad dokončili aj objekt na výrobu a skladovanie siláže. Každý rok sme niečo vybudovali alebo rozšírili,“ približuje Michal Balca.

Prvé zvieratá dorazili na farmu 15. apríla 2017. Každý z bratov – Pavel aj Michal – kúpil dvadsať plemenných kráv. Dnes je situácia celkom iná. Na farme sa každoročne telí približne 130 kráv a spolu s býkmi, jalovicami a mladým dobytkom dosahuje počet zvierat približne tristo kusov.

Do každodennej práce sú zapojené obidve rodiny – Pavel a Michal Balcovci so svojimi manželkami. Postupne sa do hospodárenia zapájajú aj ich deti, čo dáva nádej, že rodinná tradícia bude pokračovať aj v ďalšej generácii.

Výber plemena nebol náhodný. Angus patrí už viac ako 150 rokov medzi najuznávanejšie mäsové plemená hovädzieho dobytka na svete. Vznikol v severovýchodnom Škótsku krížením miestnych bezrohých populácií z grófstiev Aberdeen a Angus. Dnes sa chová vo viac ako osemdesiatich krajinách sveta a predstavuje jedno z ekonomicky najvýznamnejších mäsových plemien. Podľa odborníkov z Aberdeen-Angus Cattle Society patrí medzi jeho najväčšie prednosti vysoká plodnosť, ľahké telenie, výborné materské vlastnosti, dlhá produkčná životnosť a mimoriadne kvalitné mäso. Angus je zároveň prirodzene bezrohý, čo znižuje riziko poranení zvierat aj ošetrovateľov a eliminuje potrebu odrohovania.

Nemenej významná je jeho schopnosť prispôsobiť sa rôznym klimatickým podmienkam. Plemeno bolo vyšľachtené v škótskom podnebí, a preto dobre znáša chlad, vietor aj zrážky. Zároveň sa však veľmi dobre osvedčilo aj v teplejších oblastiach Európy.

„Tieto kravy sú oveľa odolnejšie ako dojnice. Nevyžadujú až takú intenzívnu starostlivosť, sú veľmi odolné proti chorobám a dobre znášajú aj vysoké letné teploty. Keď je horúco, samy si nájdu tieň pod stromami,“ hovorí Michal Balca.

Významnou výhodou Angusov je aj ich schopnosť efektívne využívať pasienkové porasty. Na rozdiel od vysokoúžitkových dojníc nepotrebujú vysoké dávky koncentrovaných krmív. Základ ich výživy tvorí kvalitná paša, seno, ďatelina a kukuričná siláž. Práve preto je toto plemeno ideálne pre farmy, ktoré disponujú dostatočnou výmerou trvalých trávnych porastov.

Na rozdiel od fariem zameraných na produkciu mlieka hospodárstvo Balcovcov funguje na princípe takzvaného systému krava – teľa (cow-calf system), ktorý patrí medzi najrozšírenejšie spôsoby chovu mäsového hovädzieho dobytka vo svete. Základnou úlohou kravy nie je produkovať mlieko pre človeka, ale každý rok odchovať zdravé teľa.

Po otelení zostáva teliatko pri matke približne šesť mesiacov. Celé toto obdobie sa živí predovšetkým materským mliekom. „Naše kravy sa nedoja. Ich úlohou je odchovať teľa. Po približne šiestich mesiacoch ho odstavíme a následne sa začína intenzívnejší výkrm. Krava medzitým už nosí ďalšie teľa,“ vysvetľuje Pavel Balca.

Po odstave dochádza u kravy prirodzene k ukončeniu laktácie. „Pri Angusoch to prebieha veľmi pokojne. Krava jednoducho prestane produkovať mlieko. Nie sú s tým také komplikácie ako pri dojniciach, kde treba produkciu mlieka regulovať,“ dodáva Balca.

Balcovci od začiatku kládli veľký dôraz na genetiku. Prvé zvieratá nakúpili od overených chovateľov v Írsku a Srbsku a dodnes dbajú na to, aby si stádo zachovalo čistokrvnosť. Na farme nekončia všetky zvieratá vo výkrme. Časť kvalitných jalovíc predávajú ďalším farmárom, ktorí zakladajú nové stáda mäsového hovädzieho dobytka.

„Za tých deväť rokov sme predali približne dvesto plemenných zvierat ďalším chovateľom. Mnohí z nich dnes majú vlastné stáda a ďalej ich rozvíjajú.“

Hoci je Angus považovaný za jedno z najodolnejších mäsových plemien hovädzieho dobytka, ani tieto zvieratá sa nezaobídu bez pravidelnej veterinárnej starostlivosti.

Na farme Balcovcov sa zdravotný stav zvierat sleduje počas celého roka. Pravidelne vykonávajú odčervovanie, ošetrenie proti vonkajším parazitom a vakcináciu proti ochoreniam podľa platného veterinárneho programu. Medzi ochorenia, proti ktorým zvieratá chránia, patrí aj katarálna horúčka oviec, známa pod názvom modrý jazyk (Bluetongue), ktorá môže postihovať aj hovädzí dobytok.

„Tieto kravy sú síce odolné, ale prevenciu netreba podceňovať. Každý rok absolvujú potrebné očkovania a pravidelné ošetrenia proti parazitom. To je základ úspešného chovu,“ vysvetľuje Michal Balca.

Rodina Balcová sa popri chove hovädzieho dobytka venuje predovšetkým rastlinnej výrobe. Práve spojenie obidvoch odvetví považujú za jednu z najväčších výhod svojho hospodárenia.

Na poliach pestujú plodiny určené na výrobu objemových krmív, ale aj obilniny. Živočíšna výroba im zároveň poskytuje maštaľný hnoj, ktorý vracajú späť na polia.

Vybudovať moderný chov hovädzieho dobytka si vyžaduje značné investície. Nestačí kúpiť zvieratá. Potrebné sú pasienky, hospodárske budovy, skladové priestory, mechanizácia aj technológie na výrobu krmív.

Aj preto Balcovci využívajú štátne podpory určené pre živočíšnu výrobu. Čerpajú dotácie na chované zvieratá, na nákup poľnohospodárskej techniky a zapojili sa aj do programu IPARD, ktorý podporuje modernizáciu fariem.

Podľa údajov odborných organizácií počet malých chovov hovädzieho dobytka v celej juhovýchodnej Európe dlhodobo klesá. Naopak, rastie význam profesionálnych fariem, ktoré dokážu efektívne využívať moderné technológie, genetiku aj podporu štátu.

Podobný vývoj pozorujú aj Balcovci vo svojej dedine. „Kedysi mal takmer každý gazda jednu alebo dve kravy. Dnes je situácia úplne iná. Chovať dve či tri dojnice sa už ekonomicky neoplatí. Ak chce človek vyrábať mlieko, potrebuje veľké stádo, modernú techniku a veľké investície.“

Keď sa dnes človek prejde po pasienkoch Balcovcov, len ťažko si predstaví, že ešte pred necelými desiatimi rokmi tu nebolo nič. Dnes sa na rozľahlých lúkach pasú stovky zvierat, moderné hospodárske budovy zabezpečujú ich ustajnenie a každá nová sezóna prináša ďalšie teľce.

Za týmto úspechom však nestojí náhoda ani šťastie. Sú za ním roky práce bez voľných dní, množstvo investícií, ochota učiť sa nové veci a predovšetkým spolupráca celej rodiny.

„Krava nepozná sviatok ani nedeľu. Každý deň sa o ňu treba postarať. Túto prácu musí človek robiť srdcom. Keď ju robí len kvôli peniazom, dlho pri nej nevydrží,“ uvažujú Balcovci.

Príbeh rodiny Balcovej je zároveň príbehom modernej farmy vo Vojvodine. Ukazuje, že aj v časoch, keď mnohé malé hospodárstva zanikajú, možno vybudovať prosperujúci podnik založený na odbornosti, poctivej práci a dlhodobej vízii. Spojenie kvalitnej genetiky, premysleného manažmentu, rodinnej súdržnosti a rešpektu k prírode vytvorilo farmu, ktorá je nielen úspešným hospodárskym podnikom, ale aj príkladom toho, že slovenskí poľnohospodári vo Vojvodine dokážu držať krok s modernými trendmi európskeho chovu hovädzieho dobytka.