Čia je toto hanba?

Presne pred štyrmi mesiacmi sme v analýze jesennej polosezóny lalitských futbalistov skonštatovali, že sa nad Panóniou už dlhšie poriadne zotmieva! Vtedy sme mali na zreteli celkove zlú, priam katastrofálnu situáciu v klube na všetkých poliach: organizačnom, hráčskom, odbornom a najmä zanedbanú údržbu šatní, ihriska, tribúny, ohrady, múrika… Všetko to smutné sa stávalo v roku, keď FK Panónia mala osláviť 90 rokov pôsobenia!? Mimochodom povedané, v Laliti veľké jubileum nikto ani nespomínal, niežeby zorganizoval oslavu. V iných prostrediach by iste boli hrdí na taký úctyhodný vek futbalového kolektívu. A to nielen futbalisti, lež aj celá dedina.

Zmieňujúc sa o smutnej jeseni lalitského futbalu, nastolili sme otázku, či ľudia, ktorí sa mali starať o FK Panónia, premrhajú ešte jednu zimnú prestávku, aby sa pokúsili aspoň začať konsolidáciu klubu. Stalo sa práve to, na čo sme upozorňovali. Zima ubehla ako nič, v lalitskom klube sa tiež nič nedialo, žiadne prípravy na jarnú odvetu, plány ako prekonať krízu… Preto neprekvapuje, že mužstvo neodcestovalo na prvý jarný zápas do dediny Aleksa Šantić, v druhom kole neuvítalo Rastinu 1918… A potom už zakročil patričný súťažný orgán Medziobecnej ligy Sombor. Vymazal všetky jesenné výsledky lalitského tímu, po ktorom v tejto súťaži nezostala ani stopa. Lalitský FK Panónia zahalila hustá, čierna tma, práve vtedy, keď milovníci najvýznamnejšej vedľajšej veci na svete v tejto dedine mali oslavovať.

To, čo zostalo z FK Panónia, a môže ho vidieť každý na okraji Lalite, je ozaj smutné, priam otrasné. Zruinované šatne a tribúna, búrajúci múrik, zarastený trávnik „posiaty“ krtičími kopcami zeme, búdky pre náhradníkov bez lavíc, základy v burine, na ktorých sa mali stavať nové obliekarne… Laliťania, čia je to hanba? Jediná odpoveď a pravda je: Naša!

[ot-gallery url=“http://hl.rs/gallery/lalitska-panonia/“]

 Juraj Pucovský