Ďuro ARNOLD 1934 – 2013

In memoriam

Vo štvrtok 3. januára v Starej Pazove sa navždy rozlúčili s Ďurom Arnoldom, ktorý v prvý deň Nového roka podľahol ťažkej chorobe. Posledné zbohom mu povedali jeho najbližší, športovci, priatelia a ctitelia.

Obrovské množstvo smútočných kytíc a vencov na staropazovskom cintoríne. Zarmútené tváre, uslzené oči a veľa ľudí nie iba zo Starej Pazovy smútili za Ďurom. Arnold bol veľmi známym pazovským futbalistom a gymnastom, členom Telovýchovného spolku Partizan.

V drese FK Jednota začal hrávať ako šestnásťročný chlapec, v spoločnosti azda najlepšej a najúspešnejšej generácie tunajších futbalistov, ktorá si medziiným vybojovala aj postup do III. zóny, vtedajšej druholigovej súťaže v krajine. V kariére zohral vyše 700 majstrovských a priateľských zápasov. Prehral, žiaľ, najdôležitejší zápas, ten o vlastný život.

Ďuro Arnold veľmi ľahko a rýchlo získal fanúšikov, bojoval na trávniku poctivo, srdcom, bol obľúbeným medzi spoluhráčmi a uctievali si ho aj súperi v mnohých zápasoch, na ktorých nikdy nebol vylúčený. Svojho času dostal pozvanie od prvoligového mužstva belehradského Partizana, ale vzácnu ponuku odmietol, lebo ho kariéra profesionálneho futbalistu nezaujímala. Venoval sa rodine, manželke Márii, deťom, neskoršie vnúčatám a pravnúčatám.

Arnold bol na pracovisku vždy statočným robotníkom, práve ako aj v živote občanom. Stal sa veľmi známym hospodárom, založil rodinnú tlačiareň SAVPO, v ktorej zamestnával veľký počet svojich spoluobčanov. Mladých ľudí a najmä svoje dcéry Helenu a Marínu učil tlačiarenskému remeslu, ktorému sa roky venoval.

V mene futbalových veteránov Jednoty a rodiny, ktorá s Ďurom znášala jeho neľahký osud až do konca, emotívnym príhovorom sa so zosnulým rozlúčil Matej Bzovský. Osud však nevráti to, čo čas vzal, zostanú len trvalé spomienky a žiaľ. Odišiel cestičkou, stromoradím, chodníčkom vyšliapaným. Bez návratu.

Bz-ý