EK: Srbsko nedosiahlo pokrok v oblasti právneho štátu, sloboda médií sa naďalej zhoršuje

Ako uvádza portál RTS, správa sa vzťahuje na obdobie od septembra 2025 do septembra 2026. Pripomína sa v nej, že v tomto období pokračovali študentské a občianske protesty proti korupcii a nedostatočnej zodpovednosti predstaviteľov moci, najmä po páde prístreška na železničnej stanici v Novom Sade.

Pokiaľ ide o stav demokracie, komisia hodnotí, že politické rozhodovanie v Srbsku bolo naďalej fakticky v rukách prezidenta republiky, a to nad rámec právomocí, ktoré mu priznáva Ústava. Činnosť parlamentu obmedzoval nízky počet zasadnutí, nedostatok skutočnej politickej diskusie a slabá kontrola výkonnej moci.

V oblasti súdnictva sa nepodarilo dosiahnuť pokrok. Komisia upozorňuje na politické zasahovanie do práce súdov a prokuratúr a požaduje zabezpečenie ich skutočnej nezávislosti. Osobitne poukazuje na pokusy o neprimerané ovplyvňovanie prokuratúry pre organizovaný zločin.

V boji proti korupcii sa dosiahol iba obmedzený pokrok a korupcia je naďalej rozšírená v mnohých oblastiach. Komisia uvádza, že Srbsko splnilo iba tri z 24 odporúčaní Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii.

Vyšetrovania korupcie súvisiacej s pádom prístreška v Novom Sade sa ešte neskončili. Komisia uvádza, že nedostatočná spolupráca polície s prokuratúrou a preloženie skúsených policajných príslušníkov spomalili vyšetrovanie. V správe sa konštatuje aj to, že predchádzajúca protikorupčná kampaň, počas ktorej bolo zatknutých viac ako 150 osôb, nepriniesla významnejšie výsledky v súdnych konaniach.

V oblasti slobody médií komisia konštatuje ďalšie zhoršovanie situácie. Útoky, vyhrážky, zastrašovanie a nenávistné prejavy voči novinárom naďalej pribúdali, pričom predstavitelia moci takéto prípady dôsledne neodsudzovali. Podľa údajov novinárskych združení, ktoré komisia uvádza, bolo v roku 2025 zaznamenaných 427 prípadov útokov, vyhrážok a nátlaku na novinárov, zatiaľ čo rok predtým ich bolo 168.

Komisia pripomína, že Srbsko je naďalej technicky pripravené na otvorenie Klastra 3, avšak ďalšie tempo prístupových rokovaní bude závisieť predovšetkým od pokroku v oblasti právneho štátu a normalizácie vzťahov s Prištinou.

V správe sa uvádza, že členstvo v EÚ zostalo deklarovaným strategickým cieľom Srbska, na jeho dosiahnutie sú však potrebné silnejšia politická vôľa, realizácia reforiem a jasnejšia podpora európskej integrácie.